Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. “Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy,” uviedol rezort v dôvodovej správe.

Novela zákona reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, “v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi”.

Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. “Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy,” skonštatovalo MS v navrhovanom materiáli.

Pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, by mali byť vždy neverejné.

Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. júla.

Návrh posilniť ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov ide do 2.čítania

Spotrebitelia vo všetkých členských štátoch EÚ by mali mať zaistený aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu ich kolektívnych záujmov. Vyplýva to z európskej smernice, ktorá bola transponovaná do návrhu zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Legislatívu v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

“Návrh zákona má ambíciu zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu,” priblížilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v návrhu.

Okrem iného zákon zavádza možnosť oprávnenej osoby požadovať od spotrebiteľov poplatok za zapojenie sa do konania na čiastočné krytie nákladov spojených s podaním žaloby. “Dôležitým prvkom procesnej efektívnosti a odbúravania byrokracie bude, že spotrebitelia budú mať na základe právoplatného rozhodnutia nárok na nápravu stanovenú uvedeným rozhodnutím bez toho, aby museli podávať samostatnú žalobu,” spresnil rezort.

Neúspešná strana by mala znášať trovy konania. Výnimkou sú spotrebitelia. Rovnako návrh obsahuje zavedenie fikcie, že rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu ktoréhokoľvek členského štátu EÚ o existencii porušenia kolektívnych záujmov spotrebiteľov môžu použiť strany konania ako dôkaz na účely akejkoľvek ďalšej žaloby proti tomu istému obchodníkovi pre ten istý postup.

Zákon zároveň zavádza systém sankcií (v prípade porušenia zákona) a odmeňovania (v prípade úspechu v konaní).

Legislatíva sa vzťahuje na žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vo veci porušenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a právne záväzných aktov Európskej únie, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov.

Príslušníci ZVJS by mohli nosiť na rovnošate kamery

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohli nosiť tzv. telové kamery na služobných rovnošatách. Vyhotovené obrazové a zvukové záznamy majú pomôcť k vyhodnocovaniu bezpečnostných incidentov. Vyplýva to z novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

“Obrazový a zvukový záznam možno kamerou na služobnej rovnošate vyhotovovať iba pri situáciách uvedených v zákone, keď je to nevyhnutné v záujme bezpečnosti, predchádzania nepokojom, protiprávnemu konaniu alebo na ochranu práv a slobôd iných,” spresnilo ministerstvo v návrhu.

Okrem iného má medzi takéto situácie patriť, ak obvinený, odsúdený alebo iná osoba marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, trestu odňatia slobody či detencie. Tiež pri prehliadke batožiny, veci a dopravného prostriedku. Rovnako v prípade podozrenia, že osoba vstupujúca do objektov zboru a objektov detenčného ústavu alebo nachádzajúca sa v objektoch zboru a objektoch detenčného ústavu je pod vplyvom alkoholu, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.

Predkladateľ spresnil, že nositeľ kamery nie je povinný vyhotovovať záznam počas celej služby, pretože úlohou kamier nie je kontrola činností nositeľa kamery, ale podpora jeho dôkaznej pozície pri možných sporných situáciách. Zdôraznil, že rovnako musí používanie kamery na služobnej rovnošate rešpektovať súkromie monitorovanej osoby.

Novela upravuje aj ustanovenia týkajúce sa sťažností obvineného a odsúdeného. Konkrétne rozširuje okruh osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti, o blízke osoby a právnych zástupcov.

Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. júna 2023.

Podmienky bezúhonnosti na prácu s deťmi a mládežou by sa mohli zjednotiť

Zavedením nového typu verejnej listiny, výpisu z registra trestov na prácu s deťmi a mládežou, by sa malo docieliť jednotné nastavenie podmienok bezúhonnosti v tejto oblasti. Vyplýva to z novely zákona o registri trestov, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Obsahom výpisu by podľa novely mali byť okrem nezahladených odsúdení slovenským súdom, súdom iného členského štátu EÚ, ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom SR, aj zahladené odsúdenia slovenským súdom, pokiaľ ide o trestné činy podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Má obsahovať zoznam trestných činov, ktoré budú vylučovať bezúhonnosť na prácu s deťmi a mládežou.

Zavedením tohto typu verejnej listiny Slovensko prijme opatrenie potrebné na to, aby sa osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie vymedzených trestných činov, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi a mládežou.

Rezort spravodlivosti ako predkladateľ vysvetlil, že novelizáciou sa má zabezpečiť možnosť, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity s deťmi a mládežou oprávnení požiadať o informácie o existencii odsúdení za taxatívne vymedzené trestné činy, ktoré sú zaznamenané v registri trestov, alebo o existencii akýchkoľvek zákazov vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, vyplývajúcich z týchto odsúdení

Cieľom návrhu je tiež minimalizovanie okruhu subjektov a účelov na poskytovanie odpisu registra trestov.

Účinnosť by mohla novela nadobudnúť 1. júla 2023. V časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2026.

VOP a komisári budú môcť navštevovať miesta s obmedzenou osobnou slobodou

Verejný ochranca práv (VOP), komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím budú môcť vykonávať systematické návštevy miest, kde sa nachádzajú osoby obmedzené na osobnej slobode, a zisťovať, ako sa s nimi zaobchádza. Vyplýva to z novely zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.

Má ísť o miesta, kde sú osoby obmedzené na osobnej slobode na základe rozhodnutia verejnej moci, ale napríklad aj o psychiatrické zariadenia, kde môžu byť osoby umiestnené dobrovoľne, ale ich sloboda je z terapeutických dôvodov obmedzená. Tiež má ísť o domovy sociálnych služieb alebo liečebne pre dlhodobo chorých. VOP a komisári nebudú mať rozhodovacie alebo sankčné právomoci. Svoju činnosť budú vykonávať len cez svoje už existujúce oprávnenia.

Právna úprava sleduje vytvorenie národného preventívneho mechanizmu v zmysle ustanovení opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu. Cieľom opčného protokolu je “zaviesť systém pravidelných návštev vykonávaných nezávislými medzinárodnými a národnými orgánmi na miestach, kde sú ľudia pozbavení ich slobody, v záujme predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu”.

Osoby obmedzené na osobnej slobode sú podľa ministerstva spravodlivosti vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania. “Zlému zaobchádzaniu sa nedá úplne zabrániť, avšak zavedením účinných kontrolných mechanizmov je možné mu predchádzať alebo aspoň znižovať pravdepodobnosť jeho výskytu,” podotkol rezort s tým, že orgány vybavené navrhovanou pôsobnosťou budú spĺňať všetky kritériá kladené opčným protokolom na vnútroštátne preventívne mechanizmy. Tieto mechanizmy nemajú nahrádzať existujúce štátne orgány vykonávajúce kontrolu alebo dohľad, ale ich dopĺňať.

Aktívne zálohy sa neotvoria občanom bez vojenských skúseností

Do aktívnych záloh sa nebude môcť po novom zaradiť aj občan, ktorý neabsolvoval dobrovoľnú vojenskú prípravu. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli novelu zákona o brannej povinnosti. Tá rátala aj s ďalšou posilou aktívnych záloh, ktorou by mohli byť profesionálni vojaci prepustení zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby.

Do aktívnych záloh sa nebude môcť po novom zaradiť aj občan, ktorý neabsolvoval dobrovoľnú vojenskú prípravu. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli novelu zákona o brannej povinnosti. Tá rátala aj s ďalšou posilou aktívnych záloh, ktorou by mohli byť profesionálni vojaci prepustení zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby.

Novela hovorila aj o možnosti na tri roky zaraďovať do aktívnych záloh profesionálnych vojakov prepustených zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby. Výnimkou mali byť vojaci, ktorých prepustili vo vojenskej hodnosti plukovník a vyššej.

V súvislosti s povolením nosenia vojenskej rovnošaty mienila novelizácia upraviť aj okruh osôb, ktoré môžu o nosenie vojenskej rovnošaty požiadať.

Vojenské zastúpenie SR pri orgánoch NATO a EÚ sa rozšíri

Vojenské zastúpenie SR pri orgánoch Európskej únie (EÚ) a NATO sa v roku 2023 rozšíri z 94 na 107 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Vyplýva to z materiálu Ministerstva obrany (MO) SR o aktualizácii vojenského zastúpenia, ktorý v stredu odobrili poslanci Národnej rady (NR) SR.

“Aktualizácia vojenského zastúpenia sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v globálnom bezpečnostnom prostredí, pričom odráža potreby Slovenskej republiky v procese implementácie transformačných zmien, platných medzinárodných záväzkov voči spojencom v NATO a EÚ a bilaterálnych dohovorov s partnermi,” píše sa v predložených materiáloch. Rozšírenie vojenského zastúpenia súvisí tiež s realizáciou opatrení v oblasti obrany a odstrašenia na východnom krídle NATO.

Po súhlase parlamentu by podľa materiálu mohlo pribudnúť vojenské zastúpenie SR na Spoločnom veliteľstve podpory a zabezpečenia v nemeckej Ulme, na Univerzite spoločných špeciálnych operácií USA v Tampe, ako aj na Veliteľstve pre špeciálne operácie v Európe v nemeckom Baumholderi. Slovenskí vojaci by mohli pôsobiť aj na Veliteľstve síl pre špeciálne operácie v poľskom Krakove i veliteľstve divízneho typu USA v Rumunsku.

Opaľovanie v soláriu má byť dostupné len pre dospelých

Opaľovanie v soláriu má byť dostupné len pre dospelých. Prevádzkovatelia solárií by po novom nemali služby zamerané na opaľovanie kože umelými UV žiaričmi poskytovať osobám mladším ako 18 rokov. Vyplýva to z novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Rezort zdravotníctva upozornil, že ÚV žiarenie je podľa aktuálnych vedeckých poznatkov klasifikované ako dokázaný karcinogén pre ľudí.

“Výskumy dermatológov preukázali, že osoby, ktoré veľmi často používajú soláriá, majú dva- až trikrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny tohto typu. Opaľovanie kože v soláriu z tohto dôvodu nie je vhodné pre niektoré citlivé skupiny populácie vrátane osôb mladších ako 18 rokov. Riziko je u populácie v tejto vekovej kategórii väčšie, keďže koža je v tomto veku omnoho tenšia a citlivejšia, pričom pokožka nie je schopná vyprodukovať dostatok pigmentu na zachytávanie lúčov UV žiarenia,” priblížilo ministerstvo zdravotníctva.

Navrhovaná legislatíva okrem iného rieši aj doplnenie kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov a výživových doplnkov. Odstraňuje tiež niektoré nedostatky v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

Parlament odsúhlasil protokoly, týkajú sa medzinárodných dohovorov

Parlament v stredajšom hlasovaní odsúhlasil dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, ktorý sa týka trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov.

Dodatkový protokol ukladá zmluvným stranám prijať legislatívne a iné opatrenia potrebné na to, aby vo svojom vnútroštátnom systéme mohli trestne stíhať konania, akými sú šírenie rasových a xenofóbnych materiálov prostredníctvom počítačových systémov, rasovo a xenofóbne motivované vyhrážanie, rasovo a xenofóbne motivované urážanie, popieranie, hrubé zľahčovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov proti ľudskosti, ako aj napomáhanie a navádzanie na spáchanie niektorého z uvedených činov.

Národná rada (NR) SR odsúhlasila aj protokol, ktorý mení a dopĺňa Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov. Parlament taktiež odobril, že materiál je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi. “Cieľom protokolu je modernizovať dohovor z roku 1981 reflektujúc vývoj technológií a zabezpečiť tak efektívnu úroveň ochrany osobných údajov,” píše sa v predkladacej správe k návrhu.