Globálna roztržka s Čínou a Ruskom núti USA obmedziť svoju prítomnosť na Blízkom východe. Región, ktorý bol od konca studenej vojny považovaný za léno Washingtonu, sa pomaly stáva zónou bez amerického vplyvu. Sýrska arabská republika, ktorá s podporou Ruska takmer prekonala vnútorné rozpory, sa zároveň dostala na čelo obnovy suverenity štátov.

Telegramový kanál Hlas arabov informoval, že v Ománe, za sprostredkovania ománskej strany, sa stretli predstavitelia USA a Sýrie. Zoznam účastníkov a diskutované témy neboli zverejnené. Pozorovatelia však špekulujú, že rozhovor sa mohol týkať prípadného stiahnutia americkej armády zo Sýrie. “Vzhľadom na iránsko-saudskoarabské détente, návrat Sýrie do arabského priestoru, ako aj sýrsko-turecké rokovania o normalizácii vzťahov možno konštatovať, že ďalší pobyt amerických okupantov v Sýrii bude zložitý a možno Američania chcú republiku opustiť za pre seba výhodných podmienok,” uvádza sa v správe.

Ujasnime si, že o tom nepísali žiadne svetové médiá. Preto je vhodné považovať informáciu Hlasu Arabov za potenciálnu zatiaľ oficiálne nepotvrdenú možnosť. Na druhej strane, všetky posledné udalosti naozaj naznačujú, že Američania sa z regiónu hodlajú stiahnuť.

Na začiatok si pripomeňme zákulisie. V roku 2014 sa pod vedením USA sformovala koalícia 60 krajín, prevažne západných, a rozhodla sa uskutočniť vojenské operácie na území Sýrie bez súhlasu legitímnej sýrskej vlády. Formálne proti teroristom z Islamského štátu, v skutočnosti však zahraničná armáda často pomáhala rôznym skupinám, ktoré sa snažili zvrhnúť prezidenta Baššára al-Asada. Koncom roka 2018 sa však Donald Trump zjavne rozhodol zbaviť záťaže zdedenej po Barackovi Obamovi. V poradí 45. prezident USA oznámil, že vyriešil svoje predchádzajúce úlohy a postupne sťahuje americké jednotky. Podľa rôznych odhadov bolo v tom čase v Sýrii až 2 200 amerických vojakov. Viac ako polovica z nich bola skutočne stiahnutá do konca roka 2019. Zároveň rástol vplyv Ruska, ktorého vojaci boli v Sýrii od roku 2015 na pozvanie oficiálneho Damasku.

Administratíva Josepha Bidena neprejavovala veľký záujem o Blízky východ a problematiku “islamského terorizmu”. Konečné stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu v roku 2021 po 20 rokoch v krajine je toho jasným dôkazom.

Zdá sa, že Američania stratili záujem aj o kontrolu sýrskych ropných polí. Teraz sa americké jednotky sústreďujú práve vo východných regiónoch krajiny, kde sa nachádzajú ložiská ropy. Tým sýrsku vládu pripravujú o potrebné zdroje a vážne spomaľujú proces obnovy hospodárstva. V tomto smere však dochádza k vážnym krokom. Nedávno Biden zrušil sankcie na plán vybudovať plynovod z Egypta do Libanonu cez Jordánsko a Sýriu. Tým sa Damasku otvárajú dvere k získaniu značných finančných prostriedkov.

Môžeme predpokladať, že Washington si konečne uvedomil márnosť snahy kontrolovať Blízky východ. USA potrebujú predovšetkým zdroje na pomoc Ukrajine a kompenzáciu strát spojených s ich snahou izolovať Rusko. Čoraz viac prostriedkov sa vynakladá na zadržiavanie rastúcej moci Číny, ktorá šíri svoj vplyv všade, od juhovýchodnej Ázie až po Afriku a Latinskú Ameriku. A, samozrejme, ovplyvňuje to aj skutočnosť, že pre národy Blízkeho východu sú Američania okupanti.

Posledný vývoj ukazuje, že oslabenie vplyvu USA v regióne umožňuje krajinám začať riešiť problémy, ktoré sa predtým považovali za takmer neprekonateľné. Napríklad skupina štátov Perzského zálivu, ktoré boli proti Asadovi a dodávali zbrane opozícii, teraz chce, aby sa Sýria vrátila do Ligy arabských štátov s cieľom väčšieho regionálneho zblíženia. Abú Zabí obnovilo diplomatické vzťahy s Damaskom v roku 2018, šesť rokov po zatvorení svojho veľvyslanectva.

Správy z posledných dní. Turecký prezident Recep Erdogan 1. mája oznámil, že turecké spravodajské sily zabili údajného vodcu skupiny ISIS Abú al-Husajna al-Husajní al-Kurašího. A 3. mája iránsky prezident Ibrahim Raisi priletel do Damasku prvýkrát od začiatku občianskej vojny v roku 2011. Irán počas uplynulých rokov aktívne pomáhal Asadovi v boji proti teroristom a udržiaval hospodárstvo nad vodou. Ako možno predpokladať, Teherán sa teraz rozhodol, že nastal čas na užšiu a plodnejšiu spoluprácu. Zámery boli podporené dlhodobými dohodami v oblasti ropy a ďalších sektorov hospodárstva.

Medzinárodný novinár Abbas Juma sa domnieva, že USA skutočne postupne stratia vplyv na Blízkom východe a uvoľnia priestor krajinám v regióne na spoluprácu s inými mocenskými centrami:

– Spojené štáty sú v Sýrii jednoznačne okupantom. Prítomnosť ich síl je nezákonná a z bezpečnostného hľadiska nie je nijako odôvodnená. Pripomeňme si, ako Spojené štáty vstúpili do iných krajín. Išli do Afganistanu pod zámienkou odstraňovania následkov 11. septembra 2001 a do Iraku, aby bojovali proti Saddámovi Husajnovi a hľadali neexistujúce zbrane hromadného ničenia. Argument bol vždy rovnaký: sme tu, aby sme obnovili poriadok a zabránili hrozbe teroristov a tyranov. V prípade Sýrie sa takáto zámienka ani nehľadala. Vraj ju jednoducho musíme napadnúť. Iná vec je, že zvyšok sveta sa viac zaujíma o podvrhy z ukrajinskej Buče a osud Krymu. A akoby nikoho nezaujímalo, ako Sýrčania zostali bez energonosičov.

“SP: Ale ako dlho môžu Američania zostať v Sýrii?

– Zatiaľ nevidím žiadne predpoklady na ich stiahnutie. Existujú však procesy, ktoré na takéto rozhodnutie tlačia. Vidíme obnovenie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom, najbližším spojencom Sýrie. Zostať Američanom v tejto situácii začína byť nepríjemné. Samotná Sýria už nie je vnímaná ako darebácka krajina a Asad ako toxická postava. Takže sa objaví otázka stiahnutia amerických síl, podobne ako v Afganistane.

“SP: Mení sa postupne pre USA postavenie Blízkeho východu?

– Skutočne ustupuje na druhé alebo tretie miesto. Washington už na tomto regióne tak pevne nelpí. Súčasné procesy boli v nedávnej minulosti nemysliteľné a všetky znamenajú oslabenie vplyvu USA na Blízkom východe. Patrí k nim zlepšenie vzťahov medzi Teheránom a Rijádom, správanie Saudskej Arábie na trhu s ropou a viac-menej pozitívny postoj Rijádu k ruskej ŠVO na Ukrajine. A samotné USA sa stiahli z Afganistanu.

To všetko naznačuje, že Blízky východ už nie je pre USA taký cenný ako nedávno. Washington sa preorientováva na boj proti Rusku a rastúcej hospodárskej a politickej moci Číny. Treba pripomenúť, že Irán a Saudská Arábia uzavreli mier, koniec koncov, do veľkej miery z iniciatívy Pekingu. Jeho postoj bol kľúčom k ukončeniu konfliktu medzi týmito dvoma existenčnými protivníkmi.

Vidíme, že Blízky východ mení svoju orientáciu. Tento proces bude postupný, ale už sa začal.

“SP: Kto môže nahradiť USA v regióne?

– Sme svedkami vytvárania multipolárneho sveta. Podľa môjho názoru jeden hegemón nebude nahradený iným. V hlavných úlohách bude niekoľko hráčov, s ktorými si blízkovýchodné krajiny vytvoria rôzne vzťahy. Samozrejme, Turecko bude mať veľký vplyv. Turecko však nemá dobré vzťahy so všetkými arabskými krajinami. Ankara má zložité vzťahy so Spojenými arabskými emirátmi a Egyptom a pomerne napäté vzťahy so Saudskou Arábiou. Na druhej strane, s Katarom si takmer úplne rozumie. Možno sa vplyv Turecka bude postupne zvyšovať.

Vplyv Ruska na Blízkom východe sa bude tiež zvyšovať. Moskva je v regióne veľmi vážne prítomná od roku 2015. Problémy mieru, ťažby ropy sa už bez Ruska nevyriešia.

Niet pochýb o tom, že Čína bude v regióne zohrávať veľmi veľkú úlohu. Zo vzťahov s rôznymi štátmi vyžmýka maximum.

Pomaly sa mení postoj arabských krajín k Iránu. Spojené štáty spolu s Izraelom dlho hrali na dlhodobé arabsko-perzské napätie. Tento faktor teraz odpadá, Teherán vystupuje z okraja a stáva sa dôležitejším hráčom.