Komunikácia, ktorú dnes zverejňuje v dávkach denník N, má teda pochádzať práve z tohto telefónu. Odhliadnuc od toho, či niekto so správami manipuloval, alebo nie, táto komunikácia takmer iste nebude pripustená ako dôkaz v súdnom konaní, pretože sa nedá jednoznačne preukázať, kto je jej autorom a komu bola adresovaná. Na usmerňovanie verejnej mienky je však viac ako vhodná.

Denník N teda vyberá z komunikácie hrozienka týkajúce sa vládnych politikov, hlavne tých zo strany Smer a túto komunikáciu postupne zverejňuje, tvrdiac, že tak robí vo verejnom záujme a ten je dôležitejší ako vykonávané vyšetrovanie, ktoré môže byť vo viacerých častiach takto zmarené.

Samozrejme správy sú starostlivo vyberané, vytrhnuté z kontextu a komentované tak, aby boli správne pochopené a ich účinok na verejnú mienku vo vzťahu ku vládnym stranám bol čo najzničujúcejší.

Po obsahovej stránke vzbudzujú skôr pochybnosti, pretože Kočnerovu stranu Cieľ, s ktorej registráciou mal pomôcť Kaliňák, ministerstvo zamietlo, pretože poobedné stretnutie s Bugárom sa neuskutočnilo, stretnutie s Ficom tak isto nie. Tieto skutočnosti nemajú slúžiť na obhajobu koalície, Smer, SNS i Most majú všetci svoje maslo na hlave a raz sa zaň verím budú aj zodpovedať, každopádne však, ak sa na to človek pozrie nezaujato, nesvedčia tieto sms, ak sú pravdivé, o nejakom zásadnom Kočnerovom vplyve na vládne strany, práve naopak.

Zo zatiaľ zverejnenej komunikácie sa nezdá, že by vládni politici Kočnera potrebovali, radili sa s ním, alebo mu volali a žiadali ho o nejaké služby, skôr sa zdá, že opak bol pravdou. Že to bol Kočner, ktorý ich kontaktoval, ktorý vyvolával stretnutia a mal snahu vplývať na nich.

Dá sa rozumieť, že médiá, ktoré majú eminentný záujem na zmene vlády a u nich zamestnaní novinári, použijú každý prostriedok, aby súčasnej vláde uškodili a pomohli do sedla svojim favoritom PS – Spolu, Kiskovmu Za ľudí a KDH, ale nedá sa to považovať za správne.

Kočner je, a to si málo ľudí uvedomuje, figúrkou, ktorá hrá dôležitú rolu pri zmene vlády už druhýkrát. Prvýkrát obsadil Markízu a opozícia sa ju ponáhľala zachraňovať pred zlým Mečiarom, ktorý s celou vecou nič nemal a asi sa len nechápavo díval, čo sa to deje. Každopádne finta zabrala a Mečiar padol, vtedajší slušní, na strane ktorých boli všetky médiá rovnako ako sú aj dnes vytvorili vládu.

Dnes hrá Kočner podobnú rolu už druhýkrát, tentokrát však iste nechcene, no znova je tou rozbuškou, ktorá je použitá na povalenie vlády. Tentokrát Kočnera ako vraha novinára len treba prepojiť na vládne strany, aby vznikol dojem, že sú to jeho komplici pri vraždení a ich preferencie pôjdu spoľahlivo dole.

Preto sa starostlivo vyťahujú správy z Threemy a komentármi sa uvádzajú do správneho kontextu. Robia to novinári, z ktorých mnohí boli zaradení do takzvaného Lipšicovho stáda, ktoré riadil Grendel. Paradoxne toto stádo odhalil a prepisy sms správ medzi mainstreamovými novinármi a opozičnými politikmi, ktorí ich riadili, zverejnil nám už dobre známy – Kočner.

Podľa Kočnera do tohto stáda novinárov a ich riadiacich politikov patria: Lukáš Diko šéf spravodajstva RTVS, Ľudoví Tóth PR manažér Novy, Jana Krescanko-Dibáková redaktorka TV JOJ, Marta Jančkárová novinárka RTVS, Ľuba Miklovičová novinárka, Zuzana Petková bývalá novinárka Trendu – dnes vedúca nadácie zriadenej jedným z majiteľov ESETu Miroslavom Trnkom Zastavme korupciu, Tibor Mattyasovský novinár Markíza, Braňo Tomaga novinár, Arpád Soltész novinár, Milan Krajniak pokladník Novy, dnes poslanec NR SR, Jaroslav Spišiak bývalý policajný prezident, Pavol Kalinský novinár RTVS, Ľuba Oravová novinárka, Marián Lechan novinár, Miroslav Kern novinár, Monika Tódová novinárka, Silvia Pňačková novinárka, Marek Vagovič novinár, Roland Kubina šéf spravodajstva JOJ, Marcel Klimek v tom čase podpredseda NOVA, Nora Slišková, Dag Daniš novinár, Matúš Kostolný šéfredaktor SME, dnes denník N, Tomáš Velecký novinár, Marcel Klimek podpredseda NOVA, Jozef Majchrák novinár Postoj, Vladimír Pčolinský šedá eminencia NOVA, teraz Sme rodina, Ján Petrovič novinár, Jana Pôbišová hovorkyňa PZ

Teda dnes títo novinári, ktorí majú byť napojení na opozíciu, systematicky pracujú na likvidácii koalície a v podstate to nikoho neprekvapuje, len nie je dobré, keď sa nazývajú nezávislými.

Preto každému, kto nevelebí opozičné strany a čo len prešiel okolo Kočnera hrozí, že bude týmito novinármi označený za vraha a bude ako nepriateľ likvidovaný. Okrem iných, ako Netky, Slobodný vysielač, TA3 aj Hlavné správy už boli označené ako spolupracovníci Kočnera, kvôli tomu, že sa spomínajú v Kočnerovej konverzácii.

Celá spolupráca pritom spočívala v tom, že sme niekoľko rokov preberali články, ktoré uverejňoval Peter Tóth – novinárska ikona boja proti Mečiarizmu a krátko aj šéf kontrarozviedky, na svojom portáli Ďateľ, že sme prevzali dve časti z facebooku Na pranieri a že sme Kočnera informačne vyťažovali, či zverejnili napríklad jeho otázky novinárovi Adamovi Valčekovi v čitateľsky veľmi zaujímavej kauze zastrašovania novinára. To, že by Kočner mohol mať na svedomí dva životy, však vtedy nikto nevedel. Ani my, ani novinári z denníka N, ani ostatná verejnosť.

Mainstreamové médiá pritom skoro tri desaťročia robili z Kočnera celebritu, úspešného podnikateľa, pretŕčali ho v reláciách o smotánke, robili s ním rozhovory, chodili na jeho tlačovky, zverejňovali tucty fotiek z jeho luxusného života a tým vlastne utvrdzovali jeho spoločenskú akceptáciu, zväčšovali jeho vplyv až z neho vypestovali monštrum s pocitom neohrozenosti schopné vraždiť.

Dnes ho teda znova, ako pred voľbami v roku 1998 používajú na odstránenie vlády a hovoria tomu verejný záujem. Keby im však išlo o verejný záujem, tak by zverejnili celú komunikáciu a nevyberali by z nej účelovo čo sa im hodí.

Preto vyzývame denník N, aby buď vo verejnom záujme zverejnil celý prepis Kočnerovej komunikácie, alebo, aby nám ho odovzdal a my ho na Hlavných správach okamžite celý zverejníme.

Pavol Novák