Držiteľom prvého šľachetného srdca sa stal Vranovčan

Vranov nad Topľou 19. júna (Text a foto: TASR) – Rómski rezbári, ktorí si našli prácu v chránenej dielni v obci Čičava, okres Vranov nad Topľou, sa rozhodli obdarovávať dobrých ľudí po Slovensku vlastnoručne vyrobenými šľachetnými srdcami. Prvé z nich odovzdali v týchto dňoch Vranovčanovi Zoltánovi Benkovi.

Dôchodca, rodák z Hanušoviec nad Topľou, získal veľkorozmerné drevené srdce za svoju plodnú, vyše 40-ročnú učiteľskú prax. V Nižnom Kručove, kde prišiel ako mladý učiteľ v roku 1953, vzdelával miestnych, ako aj žiakov z okolia pätnásť rokov až do svojho odchodu do neďalekého Jastrabia nad Topľou. Učiteľskú prax tam vykonával následne ďalších 23 rokov.

Benko si vo veku 82 rokov spomína rád predovšetkým na svoje začiatky v Nižnom Kručove. “Učil som tu v istom období sám päť ročníkov naraz, čo vôbec nebolo jednoduché,” uviedol pre TASR. Aj napriek tomu si však našiel čas aj na pestrú mimoškolskú činnosť.

“V obci mal ako prvý televízor, viedol tu hudobnú kapelu, založil oddiel stolného tenisu, mal na starosti obecnú kroniku, cez víkendy premietal dedinčanom na provizórne plátno filmy, založil tu fotografický, šachový krúžok, ako aj krúžok písania na stroji,” konkretizovala Benkovu činnosť starostka Nižného Kručova Vladimíra Hermanovská. “Počas pôsobenia v tejto obci som sa presvedčil, že mladý človek môže dokázať naozaj veľmi veľa,” skonštatoval ocenený dôchodca.

Benko organizoval v minulosti na pôde obce zároveň sokolské preteky brannej zdatnosti a pre objekt miestnej školy navrhol dokonca projekt. Do povedomia verejnosti sa dostal aj cez okresné noviny, ktoré mu uverejnili v uplynulých desaťročiach niekoľko tisíc príspevkov.

“To, čo sme si zaumienili, začína byť postupne realitou. Pán Benko je prvým odmeneným človekom v našom projekte,” informoval TASR asistent čičavskej chránenej dielne Martin Krajňák. Pripomenul, že rómski umelci budú vo výrobe šľachetných sŕdc pokračovať aj naďalej. “Na odporúčanie starostov či miestnych nimi budeme obdarovávať ďalších dobrých ľudí v našej krajine.”

Čičavskí umelci chcú svoje diela časom zároveň vystavovať. Plánujú ich prepravovať po Slovensku na voze ťahanom koňom, aby sa čo najviac priblížili niekdajšiemu kočovnému spôsobu života Rómov. Obyvateľov osád chcú na cestách zároveň zoznamovať s technikami drevorezby a maľovania, aby ich motivovali k tvorivej činnosti.

“Postupne sa takto chceme dostať cez viaceré európske štáty až do Ríma,” vyhlásil Krajňák.