Washington 7. decembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Americkí vedci oznámili objavenie zákmitov elektronického kozmického žiarenia, vznikajúcich v dôsledku veľkých slnečných erupcií. Zákmity zaznamenali prístroje na palube vesmírnych prístrojov Voyager 1 a Voyager 2. Článok bol uverejnený v časopise The Astronomical Journal
Prístroje Voyager boli vypustené v roku 1977. V auguste roku 2017 preleteli hranicu heliosféry a opustili slnečnú sústavu. Sú to prvé prístroje, ktoré majú možnosť pozorovať Slnko z medzihviezdneho priestoru. Teraz, 43 rokov po štarte, pracujú aj naďalej a robia stále nové objavy.
Prístroje oboch Voyagerov nedávno zaznamenali slnečné erupcie doteraz neznámeho typu – zákmity elektrónov kozmického žiarenia urýchlených nárazovými vlnami, ktoré vznikajú v dôsledku veľkých erupcií na hviezde.
Niekoľko dní po zákmitoch urýchlených elektrónov dosiahli prístroje na Voyageroch kmity plazmovej vlny vyvolané elektrónnu s menšou energiou, a o mesiac neskôr aj samotnú nárazovú vlnu.
“Keď sa nárazová vlna dotýka prvýkrát siločiar medzihviezdneho magnetického poľa, ktoré pretínajú vesmírnu loď, odráža a urýchľuje niektoré elektróny kozmického žiarenia,” uvádzajú v tlačovej správe Univerzity štátu Iowa slová vedúceho výskumu, profesora fyziky a astronómie Dona Gurnetta. “Pomocou nástrojov sme zistili, že sú to elektróny, ktoré boli odrazené a urýchlené medzihviezdnym nárazmi, ktoré sa šíria od energetických udalostí na Slnku. Ide o doposiaľ neznámy mechanizmus. ”
Fyzici sa domnievajú, že sa tieto elektróny pohybujú v medzihviezdnom prostredí skoro rýchlosťou svetla – približne 670-krát rýchlejšie ako nárazové vlny, ktoré im dodali impulz. Elektróny sa odrážajú od zosilneného magnetického poľa na kraji nárazovej vlny, otáčajú sa špirálovito pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa a naberajú rýchlosť úmerne tomu, ako sa zväčšuje vzdialenosť medzi nimi a nárazovú vlnou.
Nárazové vlny pochádzali z koronálnej erupcie hmoty, výronu horúceho plynu a energie, ktoré sa od Slnka vzďaľujú rýchlosťou cez 1,5 milióna kilometrov za hodinu.
Dokonca, aj keď sa šíria takou rýchlosťou, potrebujú nárazové vlny viac ako rok, aby dosiahli vesmírnu loď Voyager, ktorá sa teraz nachádza vo vzdialenosti cez 22 miliárd kilometrov od Slnka.
Teoreticky bol proces urýchlenia pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa iónov odrazených od nárazových vĺn popísaný ešte v roku 2014. Teraz výskumníci potvrdili, že tiež elektróny sa urýchľujú podobným spôsobom.
“Myšlienka, že nárazové vlny urýchľujú častice, nie je nová,” hovorí Gurnett. “Zistili sme však, že tento mechanizmus funguje v medzihviezdnom prostredí, ktorý sa značne líši od slnečného vetra, kde sme predtým podobné procesy pozorovali.”
Autori si myslia, že ich objav fyzikom pomôže lepšie pochopiť dynamiku, ktorá leží v základe nárazových vĺn a kozmického žiarenia vyvolávaných hviezdnymi erupciami, ktoré sa prejavujú v podobe krátkodobých zmien jasu spojených s aktivitou na povrchu hviezdy.
Podľa názoru vedcov treba podobné javy brať do úvahy pri posielaní kozmonautov na dlhé medziplanetárne cesty, počas ktorých budú vystavení pôsobeniu kozmického žiarenia s koncentráciou mnohonásobne väčšou ako na Zemi.
17.7°C
Nedeľa 
Utorok 
Utorok 
Utorok 
.JPG)
.jpg)
