Bolo to po prvýkrát, čo von der Leyenová predniesla úplný prejav o vzťahoch bloku s Pekingom.

“Som presvedčená, že nie je životaschopné – a ani v záujme Európy – oddeliť sa od Číny,” povedala von der Leyenová, keď vystúpila na podujatí think tanku v Bruseli a predstavila svoju víziu budúcnosti vzťahov bloku s druhou najväčšou ekonomikou sveta.

“Naše vzťahy nie sú čierne ani biele – a ani naša reakcia nemôže byť taká – preto sa musíme zamerať na odstránenie rizika – nie na oddelenie,” povedala von der Leyenová na podujatí, ktoré spoločne zorganizovali Európske politické centrum (EPC) a Merics.

Jej “čínska doktrína” prichádza pred jej očakávanou cestou s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom do Pekingu, ktorá sa uskutoční budúci týždeň po návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve, kde naznačil pokračujúcu podporu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Prichádza tiež v čase, keď si EÚ v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu začala viac uvedomovať svoju závislosť a začala sa snažiť o obnovenie rovnováhy hospodárskych vzťahov s jedným zo svojich najväčších obchodných partnerov.

“To, ako bude Čína pokračovať v interakcii s Putinovou vojnou, bude určujúcim faktorom pre vzťahy EÚ a Číny v budúcnosti,” zdôraznila Von der Leyenová.

O postoji Pekingu k Taiwanu, porušovaniu ľudských práv v Sin-ťiangu a hospodárskych odvetných opatreniach voči Litve Von der Leyenová povedala: “Tieto eskalačné kroky poukazujú na Čínu, ktorá sa stáva represívnejšou doma a asertívnejšou v zahraničí.”

“Sme znepokojení tým, čo sa skrýva za týmto návratom na svetovú scénu,” dodala.

“Už nejaký čas sme svedkami veľmi zámerného pritvrdzovania celkového strategického postoja Číny. A teraz sa k tomu pridali aj čoraz asertívnejšie kroky,” dodala.

Blok zápasí s rastúcimi obavami z prehlbujúcich sa vzťahov Pekingu s Moskvou, ktoré podčiarkuje jeho odmietnutie odsúdiť agresiu Kremľa voči Ukrajine.

“Najvýstižnejšie,” povedala von der Leyenová, “boli slová prezidenta Si na rozlúčku s Putinom na schodoch pred Kremľom, keď povedal: ‘Práve teraz dochádza k zmenám, aké sme nevideli už 100 rokov. A my sme tí, ktorí tieto zmeny spoločne riadia.”

Jasným cieľom Komunistickej strany Číny “je systémová zmena medzinárodného poriadku s Čínou v jeho centre (…) Videli sme prejav priateľstva v Moskve, ktorý hovorí tisíc slov o tejto novej vízii medzinárodného poriadku,” povedala Von der Leyenová.

Používanie donucovacích nástrojov

Ako druhý pilier stratégie EÚ Von der Leyenová uviedla, že blok by sa mal usilovať o “odstránenie hospodárskych rizík”, pričom východiskom by malo byť “mať jasnú predstavu o tom, aké sú riziká”.

Von der Leyenová požiadala členské štáty EÚ, aby “odvážnejšie a rýchlejšie využívali” nové hospodárske nástroje proti Číne vrátane kontroly zahraničných dotácií a novej politiky proti hospodárskemu nátlaku.

V uplynulých rokoch boli členské štáty EÚ opatrné voči prílišnému posilňovaniu právomocí Európskej komisie pri prijímaní rozhodnutí o potrestaní donucovacích krajín.

Von der Leyenová tiež oznámila, že EÚ ešte v tomto roku zavedie novú stratégiu hospodárskej bezpečnosti, aby riešila to, čo nazvala “nevyváženými” hospodárskymi vzťahmi.

“Európa by mala vypracovať cielený nástroj na zahraničné investície. Týkal by sa malého počtu citlivých technológií, pri ktorých môžu investície viesť k rozvoju vojenských kapacít, ktoré predstavujú riziko pre národnú bezpečnosť,” povedala.

“Musíme zabezpečiť, aby sa kapitál, odborné znalosti a vedomosti našich spoločností nevyužívali na posilnenie vojenských a spravodajských kapacít tých, ktorí sú zároveň systémovými rivalmi,” dodala.

Okrem toho dodala, že blok musí “definovať svoje budúce vzťahy s Čínou” v citlivých oblastiach špičkových technológií, ako sú mikroelektronika, kvantová výpočtová technika, robotika, umelá inteligencia a biotechnológie.

Zabíjanie CAI?

Von der Leyenová tiež zrejme naznačila, že blok by mohol ukončiť snahu o dosiahnutie prelomovej obchodnej dohody s Čínou.

“Musíme uznať, že svet a Čína sa za posledné tri roky zmenili – a musíme prehodnotiť CAI vo svetle našej širšej stratégie pre Čínu,” povedala Von der Leyenová.

Výkonná moc EÚ pozastavila úsilie o podporu komplexnej dohody o investíciách (CAI) s Čínou, pretože uznala, že bude ťažké získať podporu Európskeho parlamentu, kým Peking zachováva sankcie voči piatim zákonodarcom EÚ.

“Vieme, že existujú oblasti, v ktorých obchod a investície predstavujú riziko pre našu hospodársku alebo národnú bezpečnosť, najmä v súvislosti s explicitným spájaním čínskeho vojenského a obchodného sektora,” povedala Von der Leyenová.

“Týka sa to niektorých citlivých technológií, tovaru dvojakého použitia alebo dokonca investícií, ktoré sú spojené s vynúteným transferom technológií alebo znalostí,” dodala.

Skôr odmeraný tón

Zdalo sa však, že šéfka Európskej komisie sa počas svojho prejavu zamerala aj na tvrdý tón.

Hoci na jednej strane poukazovala na porušovanie ľudských práv a asertívnejší tón Pekingu na svetovej scéne, Von der Leyenová akoby naznačila, že dvere pre dialóg nie sú zatvorené.

“Ale náš príbeh o tom, ako sa vzťahujeme k Číne,  ešte nie je úplne napísaný – a nemusí byť obranný,” dodala v zmierlivejšom tóne.

Ruská vojna na Ukrajine zmenila optiku toho, ako sa mnohé štáty bloku pozerajú na Peking, pričom niektoré z nich začali venovať väčšiu pozornosť posolstvu Washingtonu o nebezpečenstve závislosti.

Diplomatická služba EÚ (ESVČ) vlani na jeseň odporučila, aby blok vnímal Čínu predovšetkým ako konkurenta s obmedzenými oblasťami potenciálnej spolupráce, a nie ako partnera.

Napriek tomu mnohé členské štáty EÚ naďalej váhali, či sa stiahnuť z výnosného čínskeho trhu, pričom na prvom mieste sú Nemecko a Francúzsko, ktorých najväčším obchodným partnerom je práve Čína.