Berlín 29. apríla 2023 (HSP/UnHerd/Foto:Twitter)
Pravicová strana sa stala v Nemecku neočakávaným vládcom, informuje UnHerd. Od homosexuálnych úradníkov až po návrhy na nulovú spotrebu – Berlín je často ukazovateľom širších trendov v Nemecku. Štvrtkové zvolenie nového konzervatívneho starostu – prvé po viac ako dvoch desaťročiach – môže byť ukazovateľom toho, ako bude krajina riadená v budúcnosti
Pre tých, ktorí to zmeškali, Berlín musel vo februári zopakovať komunálne voľby po tom, ako mestská vláda na jeseň 2021 spackala pôvodný proces. Hoci si stredoľavicová koalícia udržala dostatok kresiel na vládnutie, po dlhej vnútornej diskusii a hlasovaní medzi svojimi členmi sa berlínska Sociálnodemokratická strana (SPD) rozhodla opustiť ľavicu aj Zelených a vytvoriť koalíciu so stredopravicovou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU). Bol to priamy dôsledok toho, že vedenie strany si uvedomilo, že sa posunulo príliš doľava, čím stratilo pôdu pod nohami najmä v robotníckych štvrtiach Berlína, ktoré sú ekonomicky ľavicovo orientované, ale kultúrne konzervatívne.
To však nie je všetko. AfD (Alternatíva pre Nemecko) pred záverečným hlasovaním deklarovala podporu novému starostovi Kaiovi Wegnerovi, čo je nepríjemný výsledok vzhľadom na to, že ostatné strany predtým prisľúbili, že nebudú spolupracovať s pravicovými stranami a nebudú sa opierať o jej členov pri získavaní hlasov. Samotný náznak pomoci zo strany, ktorej mládežnícke krídlo tento týždeň nemecká domáca spravodajská služba označila za “extrémistickú skupinu, ktorá ohrozuje ústavu”, by mohol byť voličsky škodlivý.
To všetko však ukazuje, že napriek podozreniam z extrémizmu vplyv AfD rastie. V spolkovej krajine Tühringen podľa posledných prieskumov verejnej mienky nesporne vedie a na spolkovej úrovni sa upevňuje ako tretia najväčšia strana so 16 % podporou, pred Zelenými (14,5 %) a na dostrel od sociálnych demokratov (20 %).
Paradoxne, údajne reakčná strana v niektorých oblastiach úspešne predvídala zmeny v postojoch verejnosti. Po prvé, AfD bola vždy najviac projadrovou politickou silou v Nemecku – dokonca aj vtedy, keď bol tento postoj nepopulárny. V čase, keď sa väčšina Nemcov obáva o životné náklady a keď sú čoraz kritickejší voči klimatickému aktivizmu, sa politický okraj často ocitá vo väčšej zhode s verejnou mienkou ako umiernené strany.
To platí nielen pre sociálnych demokratov, ale aj pre CDU. Nezabúda sa, že mnohé problémy, od migrácie až po postupné vyraďovanie jadrovej energie, sa začali práve za kancelárstva Angely Merkelovej. AfD je síce ostrakizovaná, ale často je vnímaná ako jediná skutočne konzervatívna strana, nehovoriac o najefektívnejšom využití protestného hlasu. To by sa v budúcich voľbách mohlo ukázať ako silná kombinácia. Stojí za to pripomenúť, že na začiatku roku 2000 mali SPD aj CDU podiel hlasov na úrovni 30 %, zatiaľ čo dnes je to 20 % (SPD) a 27,5 % (CDU/CSU).
Berlín vystihuje myšlienku, že ak vlády nie sú schopné reagovať na výkyvy nálad verejnosti a vytvárajú dojem nekompetentnosti, profitujú z toho alternatívne strany. V posledných rokoch výrazne klesla dôvera vo všetky politické inštitúcie a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal v dohľadnom čase zvrátiť. Najbližšie spolkové voľby sú naplánované na október 2025 – a ak je Berlín nejakým ukazovateľom, môžeme očakávať opakovanie veľkej koalície a AfD, ktorá bude najväčšou opozičnou stranou budú získavať ďalší vplyv.
17.5°C
Nedeľa 
9.5°C
16.8°C
11.9°C
Utorok 
.JPG)
.jpg)
