Homíliu ohlásil protosynkel Prešovskej archieparchie Mons. Ľubomír Petrík. V nej vyzdvihol húževnatosť a horlivosť zomrelého otca Matúša, ktorý v novovzniknutej farnosti sa pričinil veľkou mierou pri výstavbe nového chrámu a novej farskej budovy. Poukázal aj na to, že otec Matúš Čekan veľmi skoro odišiel z tohto sveta, ako keby náhliac sa za svojím Spasiteľom Ježišom Kristom.

Pripomenul však všetkým zarmúteným, že Kristus aj v smrti sa vie osláviť, čo uskutočnil vo svojom živote a čo si veriaci pripomínajú pri každom eucharistickom slávení. A pri slávení Eucharistie na toto dobre pamätal aj nebohý otec Matúš. Ďalej otec Petrík pozval príbuzných, spolubratov kňazov, aj celé farské spoločenstvo aby pamätali vo svojich modlitbách na zosnulého otca Matúša, aby čo najskôr, citujúc slová Mons. Jozefa Tótha, prežíval svoje kňazstvo po Kristovom boku pri nebeskej hostine.

Po svätej liturgii nasledoval pohreb kňaza, ktorý má podobný priebeh ako pohreb laika, avšak je doplnený o 7 predpísaných modlitieb, ktoré sa modlia kňazi nad rakvou zomrelého spolubrata. Záverečnú ôsmu modlitbu predniesol samotný arcibiskup Ján, na konci ktorej počas trojnásobného zvolania Alleluja vylial v tvare kríža olej na hlavu zosnulého kňaza Matúša Čekana.

Vladyka Ján Babjak vo svojom príhovore vyjadril veľkú vďaku za horlivú kňazskú službu zosnulého kňaza Matúša Čekana.

„Otec Matúš, ako tvoj biskup i svätiteľ sa chcem s tebou rozlúčiť a poďakovať ti za všetku námahu, ktorú si vynaložil pri stavbe tohto chrámu i farskej budovy. Všetko nesie tvoje znaky. Napísal si ikony tohto ikonostasu. Veľa vecí si urobil po tej materiálnej stránke, no chcem sa ti poďakovať zvlášť za tvoju službu veriacim, o ktorých si sa príkladne staral. Mal si z nich veľkú radosť. Vďaka za všetky liturgie, ktoré si slávil, za všetky sviatosti zmierenia. Bol si detailista a žil si horlivým kňazským životom. Písal si ikony a viaceré ručné kríže. Aj ten, ktorý držím v rukách si napísal ty,“ vyjadril emotívne prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ.

Primátor mesta Vranov nad Topľou vyzdvihol obetavosť otca Matúša, ktorou vedel zdolať rôzne prekážky pri jeho duchovnej službe. Poďakoval mu, za všetku duchovnú prácu, ktorou prispel k formovaniu ľudí na vranovskom sídlisku Juh.

V závere sa prihovoril aj zástupca farnosti Ladislav Blaha, ktorý poďakoval za všetko čo pre farnosť a farské spoločenstvo zosnulý otec Matúš vykonal. Pripomenul jeho slová, keď sa ho pýtali jeho spolubratia:

„Matúš, ty sa nebojíš smrti? Nie! Porobím čo treba a idem domov.“

.

Telo zosnulého kňaza Matúša Čekana bolo uložené do hrobu, pri svätyni chrámu sv. pátra Pia, čo vyjadril na sklonku svojho života ako svoju túžbu v poslednej vôli. V samotnom závere po uložení rakvy do hrobu zaznela nahrávka piesne Iba v Bohu spočiň duša moja, ktorej interpretom bol zosnulý Matúš Čekan. V minulosti viedol gospelovú skupinu Bazilea, s ktorou vystupoval na rôznych regionálnych a farských gospelových festivaloch.

Pieseň Iba v Bohu spočiň duša moja: 

Nekrológ

Matúš Čekan sa narodil 21. augusta 1979 v Prešove v rodine Jána Čekana a Ruženy rod. Džubinskej. Mal jedného mladšieho brata Jána. Od detstva miništroval v Prešovskej katedrále a tak, ako rástol on, rástol aj jeho osobný vzťah s Bohom a dozrievala v ňom túžba po kňazskom povolaní. Jeho obľúbeným miestom bola každoročná púť do Ľutiny, kde prehlboval svoj vzťah k Presvätej Bohorodičke a tiež k svätému Mikulášovi. Bol vynikajúcim kantorom a slúžil takto všade tam, kde to bolo potrebné.

Po ukončení stredoškolského vzdelania sa rozhodol nastúpiť na cestu formácie v kňazskom seminári a po ukončení teologického štúdia prijal z rúk vladyku Jána Babjaka SJ, 15. júna 2003 kňazskú vysviacku ako celibátny, neženatý kňaz. Jeho prvým pôsobiskom bola farnosť Klenov, kde pôsobil jeden rok. V rokoch 2004 až 2009 pôsobil v rehoľnom ráde otcov Redemptoristov v Stropkove a Starej Ľubovni. Od roku 2009 opäť ako kňaz Prešovskej archieparchie vo farnosti Vranov nad Topľou-Juh, kde pôsobil do posledných chvíľ svojho pozemského života.

Matúš mal veľkú záľubu v liturgickom speve a v ikonopisectve. Jeho horlivosť bola badateľná pri jeho bohatej pastoračnej činnosti a zásluhách pri vybudovaní Chrámu svätého Pia z Pietrelciny a tiež farskej budovy. Vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita v roku 2013 vyznamenal otca Matúša za jeho horlivú kňazskú službu titulom protojerej s právom nosiť zlatý kríž.

Mnohí poznali otca Matúša ako človeka, ktorý bol naplnený skromnosťou, ochotou, pochopením a úsmevom. Jeho hlboký duchovný život sa odzrkadlil aj pri tvorbe liturgických textov ku cti patróna chrámu, svätého Pia z Pietrelciny a taktiež pri tvorbe molebenu ku cti tohto svätca. Otec Matúš mal túžbu priviesť čím viac duší k poznaniu živého Boha od najstarších, až po tých najmladších.

Pán života a smrti si ho povolal zaopatreného sviatosťami v piatok 10. decembra 2021 v 42. roku života a v 18. roku kňazského života.

Informoval Michal Pavlišinovič

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.