Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.

Veriaci si v tento sviatok pripomínajú sedem bolestí Matky Božej. Prvou bolesťou je proroctvo Simeona o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, druhou útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta, treťou bolesťou je hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, štvrtou stretnutie Márie so synom na krížovej ceste, piatou je pohľad Márie na ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú katolícku cirkev.

Symbolom, prostredníctvom ktorého slovenskí veriaci vyjadrujú úctu Sedembolestnej Panne Márii, sa stala šaštínska pieta – socha sediacej Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. pri príležitosti 200. výročia ustanovenia sviatku Sedembolestnej za celocirkevný sviatok (v roku 1722) vydal úradný dokument o vyhlásení Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska, ako i Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na žiadosť slovenských biskupov dovolil pápež Pius XI. dekrétom “Celebre apud Slovachiae gentem” z 22. apríla 1927 používať invokáciu po litániách “Oroduj za nás Matka Sedembolestná”, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom “Quam pulchram” potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. O dva roky neskôr riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa.

Začiatky putovania veriacich do Šaštína siahajú do roku 1564, keď Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. S manželom mala spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal vyhodiť z koča. O pomoc prosila práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes.

Celonárodná púť k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii – sa oficiálne koná od roku 1732, keď sochu Sedembolestnej vyhlásili za milostivú. V súčasnosti každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte približne 20.000 veriacich. Vrcholom púte je sviatok patrónky Slovenska dňa 15. septembra.

Tradičnou súčasťou sviatku je aj národná púť v Šaštíne. V roku 2021 sa na svätej omši na otvorenom priestranstve pri Národnej svätyni v Šaštíne zúčastnil aj Svätý Otec František. Išlo o jeho zavŕšenie apoštolskej cesty na Slovensku, ktorá trvala od 12. do 15. septembra.

Slová Svätého Otca na Slovensku boli nadčasové, ba až prorocké. Pre TASR to uviedol pri príležitosti ročného výročia návštevy pápeža Františka na Slovensku bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský

“Hoci sme pred rokom ani len netušili, že môže dôjsť k vojne na Ukrajine, pápež František už vtedy po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v septembri 2021 povedal: Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice,” uviedol Zvolenský.

Poznamenal, že počas vlaňajšej návštevy Svätého Otca na Slovensku veriaci videli na vlastné oči pozornosť, ktorú pápež venuje ľuďom na okraji spoločnosti.

“Chudobným, prehliadaným, opusteným. Iné je to vnímať, keď to pápež František hovorí z Ríma alebo z inej krajiny, a inak to vnímame, keď takto robil u nás doma, na Slovensku,” povedal.

Podľa Zvolenského sa medzi myšlienkami a odkazmi, ktoré odzneli z úst pápeža na Slovensku, nájde viacero, ktoré si ľudia uvedomili až neskôr.

“Azda sú to slová, ktoré povedal veriacim pred národnou bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne: ‘Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a bratom a sestrám… A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!’,” povedal Zvolenský.

Tieto slová sú podľa jeho slov priamou výzvou celej cirkvi, aby sme neustrnuli, ale boli stále aktívni a vnímaví na Božie vnuknutia a znamenia doby.

Pápež František na minuloročnej návšteve Slovenska (12. – 15. septembra 2021) zavítal do Bratislavy, Košíc, Prešova a Šaštína. Stretol sa s troma najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj zástupcami židovskej či rómskej komunity. Svoju cestu zavŕšil v Šaštíne, kde sa zúčastnil na svätej omši a predniesol aj homíliu.

Tisíce pútnikov si v Šaštíne uctili sviatok Sedembolestnej Panny Márie

Tisícky pútnikov sa dnes zišli v Šaštíne na národnej púti pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Jej vyvrcholením bola svätá omša, ktorú za prítomnosti slovenských biskupov celebroval nitriansky biskup Viliam Judák

Pripomenul, že mariánska úcta sa vinie slovenskými dejinami od čias cyrilometodskej misie.

“Čomu nás učí Sedembolestná? Zostáva pod krížom, neuteká preč, nevyhýba sa bolesti,” zdôraznil Judák.

Ako protiklad k tomuto postoju spomenul vysokú rozvodovosť na Slovensku či odchod mladých ľudí do zahraničia.

“Bojíme sa na seba vziať trvalý záväzok, dnes sa takmer všetko spochybňuje a rúcajú sa naše istoty. Dezorientovaný človek si viac ako inokedy dáva otázku, čo je teda pravda? Odpoveď je Kristus a každodenný slušný život podľa svojho svedomia,” povedal Judák vo svojej kázni.

Podľa jeho slov je situácia v slovenskej spoločnosti vážna.

“Ale stále je možná náprava. Vo Fatime Mária zasiahla do dejín a svetovej politiky, tak prečo by nemohla zasiahnuť aj do našej malej pobabranej politiky? Náš národ nie je dokonalý. Na svojej duši a tvári si nesie všetky rany, ktoré utrpel v dejinách. Pokúsme sa o výpravu, ktorá obyvateľom Slovensku ukáže milú a dobrú Božiu tvár. Ukážme kultúru svojho kresťanstva aj v blížiacich sa komunálnych voľbách. Nebuďme iba nedeľní kresťania, ale vyznávajme hodnoty aj v každodennom živote,” vyzval veriacich.

Národná púť v Šaštíne bude vo štvrtok pokračovať ďalšími bohoslužbami, spoločnými modlitbami veriacich i programom pre rodiny s deťmi. V piatok 16. septembra sa veriaci zúčastnia na svätých omšiach, na krížovej ceste a spoločných modlitbách.

Sedembolestnú Pannu Máriu si uctievajú Slováci ako svoju národnú patrónku už od 15. storočia. Číslo sedem má symbolický význam a v biblickom slova zmysle znamená plnosť. Tradícia hovorí o siedmich bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila. Prvou je proroctvo Simeona v chráme, keď jej oznamuje, že jej “dušu prenikne meč”. Druhou bolesťou je útek do Egypta pred kráľom Herodesom, ktorý chcel zabiť malého Ježiša, treťou je stratenie sa dvanásťročného Ježiša v chráme, štvrtou je stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, piatou bolesťou bolo ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou je jeho snímanie z kríža a poslednou bolesťou je Ježišov pohreb.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412. Pre celú Cirkev bol ustanovený pápežom Benediktom XIII. v roku 1727. Ten povolil, aby sa Sedembolestná Panna Mária uctievala ako Patrónka Slovenska. Bazilika minor v Šaštíne je našou najväčšou národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie. Dejiny chrámu siahajú až do roku 1564. O 500 rokov neskôr, v roku 1964 bola vyhlásená pápežom Pavlom VI. za baziliku minor. Ten istý pápež v roku 1966 riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska. Sochu Sedembolestnej Panny Márie 1. júla 1995 korunoval pápež Ján Pavol II.

Tohtoročná Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne je výnimočná v tom, že sa nesie v duchu spomienok na vlaňajšiu návštevu Svätého Otca Františka na Slovensku. Uviedla to na sociálnej sieti prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa počas štvrtka zúčastnila na svätej omši.

“Posolstvo, ktoré nám práve na tomto mieste sprostredkoval, je stále aktuálne a živé,” povedala hlava štátu.

Pripomenula, že v Šaštíne vyslovil pápež František aj tieto slová: “Viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi, táto viera podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu, odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou.”

Každodenne sme podľa prezidentky konfrontovaní s trápením a starosťami našich blízkych, no je povzbudivým signálom, že im dokážeme aj aktívne pomáhať.

“Že láska k blížnemu i súcit, o ktorom hovorí František, nadobúdajú formu konkrétnych postojov a skutkov,” uviedla.

“Dôležité je, aby sme v lepších i horších časoch ostali súdržní. A hoci sa líšime v názoroch či vo vierovyznaní, aby nás spájala viera v spoločné dobro,” povedala Čaputová.

Zároveň verí, že sviatok Sedembolestnej Panny Márie je príležitosťou precítiť túto vzájomnú blízkosť.

Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) vo svojich modlitbách prosí, aby Sedembolestná Panna Mária, ktorá je patrónkou Slovenska, neustále držala patronát nad Slovenskom a Slovákmi v ťažkých časoch a skúškach, ktoré zažívame. Uviedol to na sociálnej sieti po tom, ako sa vo štvrtok zúčastnil v Šaštíne na svätej omši.

Zároveň premiér prosí v modlitbách, aby sme si preukazovali lásku.

“Aby sme verili v ľudskosť, úctu a dobro. Aby sme si preukazovali solidaritu, a to najmä v časoch, keď u nášho suseda zúri vojna,” povedal Heger.

Zároveň aj za to, aby sme mali nádej, že aj v bolesti a strachu dokážeme nájsť silu meniť veci k lepšiemu.

“Už niekoľko storočí nás príbeh jednej ženy učí pristupovať k životu s pokorou a na nenávisť odpovedať láskou a trpezlivosťou. Neznamená to akceptovať zlo,” uviedol premiér.

Znamená to podľa neho, že i v temnote máme byť svetlom.