Môj profil 
Predplatné
Aj v súvislosti s viackrát avizovanou prípadnou zmenou legislatívy, kde viacero politikov po vzore USA či Izraela navrhovalo označovať organizácie financované zo zahraničia cudzími agentmi, organizácie tvrdia, že zahraničnými agentmi údajne nie sú.
Spolu až 34 organizácií, medzi ktorými je napríklad Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorú založil kontroverzný americko-maďarský investor George Soros, či agentúry Pontis, Človek v ohrození, Greenpeace Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a ďalšie.
Mimovládkari vydali spoločné vyhlásenie aj z obavy pred legislatívnymi návrhmi, ktorých cieľom bolo obmedzenie činnosti mimovládnych neziskových organizácií (MNO) alebo stigmatizácia MNO financovaných a spolufinancovaných zo zahraničia. Takýto návrh v minulosti pripravovalo hnutie ĽSNS, Sme rodina a hovorilo sa o ňom aj v Smere-SD, ktorí však napokon nenabral odvahu.
“Citlivo vnímame, že prostredie pre mimovládne neziskové organizácie nie je také priaznivé ako pred pár rokmi, a to aj pre opakujúce sa verbálne útoky a niektoré legislatívne iniciatívy. Zatiaľ však nedošlo k žiadnym výrazným negatívnym zásahom do fungovania organizácií. S ohľadom na situáciu v okolitých krajinách však cítime potrebu proaktívne diskutovať nielen medzi sebou, ale aj s predstaviteľmi verejnej moci. A to predovšetkým o tom, aké podmienky by mali mať mimovládne organizácie pre svoje fungovanie, existenciu, kontrolu a financovanie,“ vysvetľuje Marcel Zajac (Centrum pre filantropiu), jeden zo zástupcov platformy.
“Nie je nás málo. Sme rodičia, susedia, vnučky, aktivisti aj odborníčky,” a pracujeme pre cudzie záujmy, mali by dodať signatári. ” Združujeme sa v organizáciách alebo iniciatívach, ktorých je na Slovensku niekoľko desiatok tisíc. Staráme sa o svoje okolie, zdravie, prírodu, seniorov, malých alebo chorých,” uvádzajú signatári a snažia sa schovať za charitatívne a spoločnosti prospešné mimovládne organizácie, proti ktorým nikto nič nenamieta práve naopak. Problémom sú politické, zo zahraničia financované mimovládne organizácie, ktoré na území štátu vykonávajú činnosť v záujme ich zahraničných donórov a ovplyvňujú najmä verejnú mienku v záujme ich cieľov.
“Vykonávame watchdogovú činnosť, venujeme sa témam právneho štátu alebo ochrane ľudských práv. Mnohí ľudia chcú pomáhať a robia to nezištne. Aj napriek tomu, že máme na Slovensku dobre vybudovaný základný legislatívny i finančný rámec upravujúci registráciu, činnosť, podporu i kontrolu mimovládnych neziskových organizácií, občianska spoločnosť čelí narastajúcemu tlaku,“ zdôrazňuje Katarína Batková (z Rady mládeže Slovenska), zástupkyňa platformy.
K tomu treba dodať, že ak politické mimovládne organizácie cítia, že čelia narastajúcemu tlaku, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou práve preto, že stále viac občanov si uvedomuje škodlivosť ich činností.
Argumentujú vlastným prieskumom
Hlas občianskych organizácií o sebe uvádza, že je neformálnou platformou občianskych iniciatív a mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sa chcú aktívne podieľať na zveľaďovaní občianskej spoločnosti. “Dlhodobou víziou platformy je prispieť k zlepšovaniu prostredia pre fungovanie občianskej spoločnosti v rámci legislatívneho a finančného rámca, ako aj vo vzťahu k výkonu verejnej moci. Zároveň chce budovať dobré vzťahy, vzájomnú podporu a otvorenú diskusiu dovnútra občianskeho sektora aj navonok. V diskusii s politickými stranami sa usiluje presadiť najlepšie návrhy na zachovanie, prípadne zlepšenie prostredia pre fungovanie občianskej spoločnosti na Slovensku.”
Hnacím motorom pre víziu platformy sú odpovede ľudí v rámci prieskumu verejnej mienky, ktorý si paltforma objednala u agentúry Focus. Podľa odpovedí na otázku „Povedzte prosím, do akej miery dôverujete alebo nedôverujete mimovládnym organizáciám?“ výsledkov viac ako polovica opýtaných (55, 1 %) uviedla, že úplne alebo skôr mimovládnym organizáciám dôveruje. Keby sa však zadávatelia prieskumu pýtali do akej miery občania dôverujú mimovládnym organizáciám financovaným zo zahraničia, dostali by takmer iste úplne inú odpoveď.
Medzi najčastejšie uvádzanými odpoveďami sú: “Riešia problémy vo všetkých oblastiach života; Riešia nedomyslené a problémové veci vo všetkých oblastiach života; Snažia sa pomáhať tam kde štát nepomáha; Pomáhajú tým – čo sú chudobní; Pomáhajú tam, kde už nevie pomôcť nikto; Pomáhajú riešiť veci, Robia prospešnú činnosť; Odhaľujú nekalé praktiky; Presadzujú pred štátom rôzne požiadavky občanov; Monitorujú porušovanie práv a korupciu (65 %)
„Nezištnosť, ľudskosť, dobrovoľnosť z presvedčenia“ (8, 1 %) alebo „Nezávislosť od vlády/štátu“ (6, 9 %). Z čoho tiež vidieť, že občania pozitívne vnímajú najme charitatívnu činnosť mimovládnych organizácii, ktorá je skutočne prospešná a aj veľmi potrebná.
Tridsať percent opýtaných sa vyjadrilo, že mimovládnym organizáciám úplne alebo skôr nedôveruje. Medzi uvedenými dôvodmi sú spomenuté, napríklad, „Netransparentnosť – najmä vo financovaní“ (14, 5 %), „Manipulujú, polarizujú spoločnosť/rozvracajú štát“ (12, 6 %) alebo „Sledujú iba svoj prospech“ (11, 8 %).
„Prieskum nám jasne dáva najavo, že mimovládne organizácie majú prevažujúcu dôveru medzi opýtanými. Určite však vnímame mieru nedôvery respondentov voči organizáciám. Avšak nemôžeme opomenúť, že tá nedôvera nie je presne pomenovaná. Tieto informácie nám budú slúžiť pre budúce diskusie v rámci sektora, ale aj s predstaviteľmi verejnej moci,“ uzatvára Ivana Kohutková (VIA IURIS), z príkladne problémovej mimovládky ako jedna zo zástupkýň platformy.
Prieskum pre platformu Hlas občianskych organizácií realizovala agentúra Focus v období od 11.9.-17.9.2019, na reprezentatívnej vzorke N=1027 osôb, prostredníctvom metódy Omnibus – osobné dopytovanie. Prieskum vykonali kvótne na základe kvótnych znakov: pohlavie, vek, vzdelanie, kraj, veľkosť sídla a národnosť.
.JPG)
