“Veľkí farmári sú zlo a malí, poctiví roľníci kvôli nim nedokážu predávať svoje produkty. To je mediálny obraz.” Klub 500: Kto je dobrým a kto zlým farmárom?

Bratislava 6. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Adriána Hudecová)

Tibor Gregor z Klubu 500 zastupujúceho podnikateľov s viac ako 500 zamestnancami vo svojom blogu uvádza, že v médiách sa síce dookola hovorí o malých farmároch, ich záujmoch a problémoch, no len málokedy sa spomenie dôležitosť veľkofarmárov, veľkozamestnávateľov, ktorí sú významní pre celú ekonomiku.

“Veľkí farmári sú zlo a malí, poctiví roľníci kvôli nim nedokážu predávať svoje s láskou pestované produkty. To je mediálny obraz, ktorý posledné udalosti neférovo zanechali na veľkých družstvách,” uvádza v úvode Gregor.

Vysvetľuje, že Klub 500 je združením vlastníkov firiem zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov a v našich radoch sú aj ľudia, ktorí družstvá vlastnia a hospodária na veľkých výmerách. “Preto vieme, že delenie na veľkých a malých nevypovedá o príčinách kriminálnych praktík v sektore. Skúsenosti našich členov ukazujú, že týmto praktikám častejšie čelia práve štandardní veľkí hráči zo strany špekulantov. Aká je teda skutočnosť?” položil otázku.

Kto živí Slovensko

Veľké farmy sú pre Slovensko dôležité, pretože dokážu vyrábať za ceny, ktoré akceptujú obchodné reťazce. Malá farma nikdy nevyrobí mlieko za 30 centov za liter. “Aj preto veľké farmy tvoriace takmer 90 percent našej prvovýroby kŕmia národ,” dodal Gregor, podľa ktorého je preto potrebné narábať opatrne s urážlivými stereotypmi.

“Napriek množstvu rezerv, ktoré slovenské podnikateľské prostredie má, sa nedá vo všeobecnosti povedať, že by sme boli nevyspelou krajinou bez pravidiel. Nielen v agrosektore, ale na všetkých trhoch platí, že sú to práve väčší hráči, ktorí sú regulovaní oveľa prísnejšie ako tí malí. V tomto smere sme štandardnou európskou krajinou.”

Klub 500 je preto toho názoru, že je nepredstaviteľné, aby napríklad veľké fabriky nedodržiavali Zákonník práce na rozdiel od mnohých dvojosobových eseročiek kopírujúcich závislú činnosť zamestnancov dodávateľskými zmluvami. “Fyzické osoby môžu na internete beztrestne predávať “stočené” autá, zatiaľ čo bazárom hrozí odobratie licencie aj vtedy, ak to urobia nevedomky,” uviedol jeden z mnohých príkladov Tibor Gregor.

Rovnako je to podľa neho aj v poľnohospodárstve. “Veľké družstevné (nie finančné, ako ich často nazývajú) skupiny sú často len divíziou väčšej firmy, ktorá už má skúsenosti s podnikaním v iných oblastiach. Z tých ich neraz aj dotuje, pretože agrobiznis je podnikanie s dlhodobou stratégiou.” Veľké firmy, ktoré sú pod drobnohľadom úradov i médií, si podľa neho preto nemôžu dovoliť praktiky, aké vidíme napríklad u niektorých samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí tých väčších niekedy doslova vydierajú.

Pán Špekulant

“Jeden príklad za všetky: Pán Špekulant v minulosti na pozemkoch veľkého družstva nehospodáril, no to mu nebráni v jeho plánoch, ako ich za každú cenu užívať. Družstvu doručuje výpovede v mene prenajímateľov, ktorým družstvo riadne platí nájomné. Čo na tom, že ho na takéto konanie nikto nesplnomocnil, prenajímatelia dokonca ani nevedia, že v ich mene nelegálne koná. Chce, aby pozemky družstvo prenajímalo jemu a ak náhodou o tom legálnym prenajímateľom aj povedal, boli to slová z kategórie trestného činu nebezpečného vyhrážania. Podobných a horších príkladov by sme našli množstvo.”

Gregor píše, že je dobré, že médiá otvorili tému nekalých praktík v poľnohospodárstve. “No zjednodušené delenie na veľkých a malých farmárov kriví realitu,” upozorňuje. “Čo je horšie, podvodníkov spoločenská atmosféra v ich pokútnych aktivitách ešte povzbudzuje, pretože nadobudli pocit beztrestnosti pod morálnou ochranou a za potlesku samotných najvyšších predstaviteľov štátu.”