“Náš tím ukázal, že história zaľadnenia Zeme bola zložitejšia, než sa predtým predpokladalo. Aj keď obsah oxidu uhličitého značne ovplyvnil obdobie absencie ľadu, nepatrné zmeny obežnej dráhy Zeme boli dominujúcim faktorom, pokiaľ ide o objem ľadu a zmeny hladiny mora až do našej doby,” podotkol vedúci autor štúdie a profesor Rutgersovej univerzity Kenneth Miller.
Zvyšovanie hladiny mora, ktoré sa v posledných desaťročiach urýchlilo, hrozí tým, že navždy potopí husto obývané pobrežné mestá a obce, nížiny a drahú infraštruktúru do roku 2100. Vážne ohrozuje tiež početné ekologické systémy a ekonomiky.
Výskumníci zrekonštruovali priebeh zmien hladiny mora a zaľadnenia od skončenia doby dinosaurov. Porovnali odhady priemernej hladiny svetového oceánu založené na hlbokovodných geochemických výskumoch s informáciou o hraniciach svetadielov.
Výskum ukázal, že k obdobiam, kedy ľady prakticky neboli, napríklad pred 17 až 13 miliónmi rokmi, dochádzalo vtedy, keď koncentrácia CO₂ v atmosfére bola len o niečo vyššia, než je teraz. K zaľadneniu však dochádzalo aj v časoch, keď podľa skorších predstáv bola Zem zbavená ľadu, napríklad pred 48 až 34 miliónmi rokov.
To znamená, že aj keď koncentrácia CO₂ v atmosfére mala veľký vplyv na obdobie bez ľadu na Zemi, objem ľadu a zmeny hladiny mora boli pred začatím ľudskej činnosti spojené hlavne s nepatrnými zmenami parametrov zemskej obežnej dráhy a vzdialenosti od Slnka.
K najväčšiemu poklesu hladiny mora došlo pred asi 20 tisíc rokmi, kedy tá klesla o približne 120 metrov. Potom došlo k rýchlemu zvyšovaniu, ktoré sa spomalilo iba pred 10 až 2 tisíc rokmi. Potom až do roku 1900 zostávala hladina svetového oceánu približne na rovnakej úrovni. Jej rast začal vtedy na pozadí začínajúceho vplyvu ľudskej činnosti na klímu.