Môj profil 
Predplatné
Aby pochopili, prečo je nový koronavírus SARS–CoV–2 tak nákazlivý, porovnali biológovia z Cornellovej univerzity jeho štruktúru s predtým známymi ľudskými koronavírusmi.
Autori výskumu uvádzajú, že napriek skutočnosti, že štruktúra SARS–CoV–2 je veľmi podobná štruktúre SARS–CoV–1, ktorý bol prvýkrát detekovaný u ľudí v roku 2003 – 86 percent ich genómových sekvencií sa zhoduje – má vlastnosti podobné benignému ľudskému koronavírusu HCoV -HKU1.
Pritom má SARS–CoV–1 extrémne vysokú úmrtnosť – asi desať percent – ale nešíri sa príliš rýchlo, zatiaľ čo HCoV–HKU1, aj keď je relatívne neškodný, je vysoko kontagiózny, to znamená nákazlivý. Vedci sa domnievajú, že vďaka kombinácii vlastností týchto dvoch vírusov je SARS–CoV–2 tak nebezpečný.
Vedci tiež našli v štruktúre spikového proteínu nového koronavírusu – prvku štruktúry zodpovedného za preniknutie vírusu do bunky – špeciálnu slučku zloženú zo sekvencie štyroch aminokyselín, ktorá sa nenachádza v iných známych ľudských koronavírusoch.
Zo spikového proteínu, čiže S–proteínu, sú zložené tŕne na povrchu koronavírusu, ktorých pomocou sa viaže na receptory zdravých buniek. Prítomnosť štrukturálnej slučky umožňuje vírusu držať sa na povrchu bunky, čo zaisťuje jeho zaručené preniknutie. Autori uvádzajú, že S–proteín nového koronavírusu sa viaže na bunkové receptory takmer desaťkrát pevnejšie než spikový proteín vírusu SARS–CoV–1.
“SARS–CoV–2 má podivnú kombináciu oboch vlastností – úmrtnosť a nákazlivosť,“ uviedol v univerzitnej tlačovej správe vedúci výskumu, profesor virológie Gary Whittaker. “Predpokladáme, že štrukturálna slučka je veľmi dôležitá pre prenos vírusu alebo jeho stabilitu alebo pre oboje.“
Okrem toho možno podľa autorov zvláštnu patogenitu nového vírusu vysvetliť aj tým, že spikový proteín SARS–CoV–2 je aktivovaný enzýmom nazývaným furin, ktorý je prítomný v rôznych ľudských orgánoch – pľúcach, pečeni a tenkom čreve. Skutočnosť, že sa tento enzým nachádza vo všetkých týchto ľudských tkanivách, znamená, že vírus môže potenciálne napadnúť niekoľko orgánov naraz. A s tým je tiež spojená jeho nebezpečnosť pre ľudský organizmus.
Vedci uvádzajú, že okrem primátov sú na koronavírus SARS–CoV–2 citlivé mačky, fretky a norky, na povrchu ktorých buniek sú receptory, ktoré sú veľmi podobné ľudským. K dnešnému dňu však infekcia mačiek prebieha ľahko a nie sú žiadne dôkazy, že by mohli nakaziť ľudí.
Pritom mačky majú vlastný rad koronavírusov, ktorých skúmaniu sa autori chcú venovať v najbližšej dobe. Vedci sa domnievajú, že im to možno pomôže lepšie pochopiť osobitosti pôsobenia SARS–CoV–2.
.JPG)
