Planetárna sonda Opportunity bola pochovaná v roku 2018 globálnou prachovú búrok. Misia však priniesla dôležité dáta. Vedcom sa podarilo objaviť koncentrované oblaky prachu, ktoré dostali názov prachové veže.
Tento prach môže obsahovať vodné pary, ktoré vyletujú skrz veže ako vo výťahu. Potom sú vyhodené do vesmíru, kde ich slnečné žiarenie rozbíja na molekuly. Tento jav môže pomôcť objasniť, ako z povrchu Marsu zmizla voda.
Podľa vedcov sú prachové veže obrovské mraky, ktoré majú väčšiu hustotu, než obyčajný prach v tenkej atmosfére Marsu. Pravdepodobne sa hromadne formujú počas globálnych búrok. Podľa vedcov sa prachové veže objavujú po celý rok na Marse. Avšak pri vzniku globálnych búrok sa ich cyklus zmení, ako tomu bolo v roku 2018.
Vedcov prekvapila aj činnosť týchto veží. Rýchlosť týchto “kozmických výťahov” sa ukázala ako veľmi vysoká. S istotou však vedci zatiaľ nemôžu povedať, čo presne spôsobuje globálne prachové búrky.
Nevysvetliteľný jav na Marse
Kozmická sonda Curiosity zaznamenala nárast a pokles hladiny kyslíka nad kráterom Gale, čo nemožno vysvetliť žiadnym zo známych chemických procesov. Na jar a v lete je koncentrácia kyslíka vyššia v priemere o 30 percent, na jeseň sa vracia k normálnym hodnotám. Z roka na rok sa však môže dodatočné množstvo plynu líšiť.
Väčšina atmosfér na Marse (95 percent) je tvorená oxidom uhličitým. Okrem toho je prítomný aj molekulárnej dusík (2,6%), argón (1,9%), kyslík (0,16%) a oxid uhoľnatý (0,06%). V zime oxid uhličitý, ktorý sa nachádza nad pólom, zamrzne, čo vedie k poklesu tlaku v zodpovedajúcej hemisfére a redistribúcii plynov medzi hemisférami, čo tento tlak odvádza. Na jar je potom pozorovaný opačný obraz.
Tomuto procesu zodpovedajú výkyvy koncentrácie plynov vrátane dusíka a argónu, zmeny v hladinách kyslíka však nie sú týmto sezónnym cyklom vysvetlené. Taktiež vedci vylúčili možnosť, že kyslík je vytváraný rozkladom molekúl vody alebo oxidu uhličitého, pretože v atmosfére Marsu je príliš málo vody a oxid uhličitý sa rozkladá príliš pomaly. Zdrojom plynu tak môže byť pôda, ale to nevysvetľuje zmiznutie kyslíka počas jesene.
Vedci nevylučujú, že tento mechanizmus môže byť spojený s činnosťou živých organizmov. Avšak majú sklony veriť, že príčinou sú predsa len geologické procesy. Je zaujímavé, že kolísanie iného plynu, metánu, sa zhoduje so zmenami koncentrácie kyslíka. Oba tieto procesy môžu mať rovnaké dôvody.
















