Londýn 28. mája 2020 (HSP/Sputnik/SITA/AP-/Sam McNeil)
Biológovia vytvorili model fylogenetických vzťahov medzi živočíšnymi druhmi a odhadli rozsah poklesu globálnej biodiverzity spojenej s ľudskou činnosťou. Ako príklad uviedli zástupcu triedy plazov. Výsledky výskumu sú uverejnené v časopise Nature Communications
V geologickej histórii došlo k piatim hromadným vymieraniam, počas ktorých až 75 percent všetkých biologických druhov zmizlo z povrchu Zeme.
V súčasnej dobe človek nemilosrdne vysídľuje zvieratá z ich obvyklých stanovíšť a vytvára pre nich neznesiteľné životné podmienky. Existuje nebezpečenstvo, že sa proces hospodárskeho rozvoja planéty zmení na šieste hromadné vymieranie.
Vedci z Veľkej Británie, USA a Izraela na príklade plazov vysvetlili rozsah katastrofy. Je známe, že plazy sú jednou z najzraniteľnejších tried suchozemských stavovcov, pretože sú pevne pripútané k svojmu stanovisku.
“Sú to jedny z najneuveriteľnejších a najviac podceňovaných zvierat na planéte,” uvádza tlačová správa slová prvého autora článku, fylogenetika Rikkiho Gumbs z Kráľovskej univerzity v Londýne.
“Od beznohých jašteríc a maličkých slepých hadov až po ružové červovité obojživelníky vieme o týchto úžasných tvoroch, z ktorých mnohé môžu v tichosti vyhynúť,veľmi málo.“
Autori vytvorili fylogenetický model pre v súčasnosti 25 tisíc žijúcich plazov, pomocou ktorého sledovali ich evolučnú súvislosť s už vyhynutými predchodcami, a vyhodnotili tak trvanie evolučnej histórie každého druhu.
“Ničíme nielen jednotlivé druhy,” hovorí vedec. “Režeme celé vetvy evolučného stromu života.“
Jedinečné ekologické funkcie
Podľa hodnotenia vykonaného autormi sú všetci zástupcovia stavovcov v skupinách, ktoré spolu predstavujú viac ako 50 miliárd rokov evolučného vývoja, ohrozené vyhynutím. Napríklad môže čoskoro dôjsť k strate celej vetvy úzko príbuzných druhov šupinavcov a tapírov.
Existujú však aj úplne jedinečné druhy, ako napríklad ksukol chvostnatý, ktoré sú poslednými zástupcami veľmi dlhej evolučnej vetvy na Zemi.
Zvieratá z rôznych vývojových odvetví majú zvyčajne zvláštne vlastnosti a jedinečné ekologické funkcie. Podľa vedcov je zánik celých odvetví oveľa nebezpečnejší pre zachovanie prirodzenej rovnováhy než vyhynutie jednotlivých druhov.
“Naša analýza ukazuje nepredstaviteľnú škálu strát,“ pokračuje Gams. “Niektoré plazy môžu stratiť minimálne 13 miliárd rokov jedinečnej evolučnej histórie, čo je asi toľko, koľko prešiel celý vesmír od začiatku svojej existencie.“
U plazov dochádza k väčšej strate fylogenetickej rozmanitosti ako u obojživelníkov, vtákov alebo cicavcov.
“Naša analýza ukazuje, že koncentrácia druhovej rozmanitosti plazov sa kryje s miestami zvýšenej ľudské aktivity,“ upozorňujú autori článku.
Ide predovšetkým o vyprahnuté a polosuché regióny Stredného východu a niektorých častí Afriky, a tiež o Indiu a karibské ostrovy. V týchto regiónoch s veľkým antropogénnym vplyvom prakticky neexistuje kontrola životného prostredia.