Môj profil 
Predplatné
Vedci, ktorí analyzovali vplyv starovekého meteoru, teda toho z jazera Tagish, ktorý explodoval v dávnej minulosti nad územím, kde je dnes Kanada, zaznamenali stopy a korene potenciálne najstaršieho zdroja tekutiny v celej Slnečnej sústave. Nový výskum bol publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Tím vedený výskumníkmi z múzea Royal Ontario (ROM) a spoluautormi z Univerzity McMaster a Yorkskej univerzity používal 3D techniku zvanú atómová sondová tomografia, aby sa zameral na molekuly pozdĺž hraníc a pórov medzi magnetitovými zrnami, ktoré pravdepodobne vznikli na 4,5 miliardy starom povrchu asteroidu .
Práve tam narazili na zrážky vody, ktoré zostali v hraniciach zŕn, na ktoré vedci zamerali svoj bezkonkurenčný výskum.
“Vieme, že na začiatku Slnečnej sústavy bola voda hojná,” povedal vedúci autor štúdie doktor Lee White. Pokračuje tým, že “existuje veľmi málo priamych dôkazov o chémii alebo kyslosti týchto kvapalín, aj keď by boli kritické pre skorú tvorbu a vývoj aminokyselín a nakoniec i mikrobiálny život.”
Výskum však poskytol dôkazy o tekutinách bohatých na sodík. Tieto kvapalné podmienky, hojný sodík a následne vysoké hladiny pH sú považované za preferenčné pre syntézu aminokyselín – hlavné stavebné kamene života na Zemi. Či tak alebo onak, je tu ešte veľa, čo treba preštudovať:
“Stále sa máme veľa čo učiť o tom, ako sa prvýkrát tvorili v našej Slnečnej sústave,” hovorí Beth Lymer, z Yorkskej univerzity a spoluautor štúdie, čo naznačuje, že “čím viac premenných môžeme obmedziť, ako je teplota a pH, tým nám je umožnené lepšie pochopiť syntézu a vývoj týchto veľmi dôležitých molekúl na to, čo dnes poznáme ako biotický život na Zemi. ”
Študovaná vzorka bola vykopaná z ľadového príkrovu, čo viedlo vedcov k presvedčeniu, že vzhľadom na to, že nikdy nebola v podmienkach s vyššou teplotou než tou izbovou, objavené tekutiny by mohli patriť k materskému asteroidu, a tak sa datujú späť k narodeniu Slnečnej sústavy.
White chválil metódu použitú s odkazom na to, že umožňuje urobiť fantastické objavy “na kúskoch materiálu tisíckrát tenšom, než sú ľudské vlasy”. Akademik tvrdil, že táto technika by umožnila výskumníkom dozvedieť sa viac o tom, čo sa na Zem prenáša vesmírnymi misiami – týmto “malým množstvom materiálu”.
.JPG)
.jpg)
