Môj profil 
Predplatné
Procesy, ktoré v jadre prebiehajú, ovplyvňujú celkový geologický život planéty a určujú charakter magnetického poľa Zeme a globálne tektoniky. Po desaťročia sa geofyzici pokúšali nájsť vysvetlenie skutočnosti, že sa pružné vlny, ktoré sa šíria v hlbinách našej planéty, podivným spôsobom spomaľujú, keď prechádzajú dolnými vrstvami vonkajšieho jadra.
Okrem toho existuje znateľný rozdiel v tom, ako sa vlny na oboch stranách jadra prenášajú: na východnej pologuli je ich rýchlosť väčšia, než na tej západnej. Akoby bol vonkajší povrch vnútorného jadra pokrytý nejakou húževnatou hmotou, pričom na západnej strane je táto vrstva silnejšia. To všetko sa ale veľmi nezhoduje s existujúcimi modelmi vnútornej štruktúry Zeme.
Americkí a čínski vedci z Texaskej univerzity v Austine a S’čchuanskej univerzity totiž vypracovali fyzikálny model, ktorý vysvetľuje zvláštnosti priechodu seizmických vĺn cez zemské jadro. Autori predpokladajú, že vnútorné zemské jadro je pokryté vrstvou železného “snehu” – veľmi malých častíc, ktoré vznikajú v tekutom vonkajšom jadre a padajú na povrch pevného vnútorného jadra, kde vytvárajú vrstvu s hrúbkou vyše 300 kilometrov.
Výskumníci porovnávajú vznik železného “snehu” vo vonkajšom jadre s procesom, ktorý sa odohráva vo vnútri magmatických komôr, kedy jednotlivé minerály v tekutej tavenine kryštalizujú a usadzujú sa na dno komory v podobe “kumulatívnej horniny”.
“Kovové zemské jadro funguje podľa zásady magmatickej komory v kôre, ktorú dobre poznáme,” uvádzajú sa v tlačovej správe slová jedného z autorov štúdie Jung-Fu Lina, profesora Jacksonovej školy prírodných vied Texaskej univerzity.
Už na začiatku 60. rokov sovietsky geofyzik Stalij Braginskij vyslovil predpoklad, že medzi vnútorným a vonkajším jadrom existuje vrstva usadeniny. Jeho myšlienky však vtedy nenašli podporu vo vedeckej komunite. Avšak, súčasné experimentálne údaje svedčia o tom, že je podobný proces naozaj možný, a že asi 15 percent dolnej časti vonkajšieho jadra sa môže skladať z kryštálov zlúčenín železa.
Podľa názoru autorov táto nahromadená vrstva usadeniny, čiže suspenzia, je práve príčinou odchýlok reálneho pohybu seizmických vĺn od teoretických predpovedí. Vrstva “snehu” spomaľuje seizmickej vlny – viac na západnej pologuli, kde je hrubšia, než na tej východnej.
“Hranica vnútorného jadra nie je rovným a hladkým povrchom a to ovplyvňuje tepelnú vodivosť a konvekciu v jadre,” hovorí vedúci výskumu Jouťün Čang ze S’čchuanskej univerzity.
.JPG)
.jpg)
