Vo 4. až 7. storočí sa začali utvárať bavorské kmene z latinizovaných národov z okrajov rozpadnutej Rímskej ríše a presídlencov zo severného toku Dunaja. Medzi archeologickými nálezmi na území Bavorska datovaných týmto obdobím boli nájdené kostry s umelo deformovanými lebkami.
V 2. storočí praktizovali túto procedúru národy žijúce na území Rumunska. Podlhovastá lebka bola znakom krásy a vysokého postavenia. Vo východnej Európe patrili deformované lebky ako mužom, tak ženám, v Bavorsku však prevažne ženám. Vedci predpokladajú, že ich majiteľky buď migrovali z východu, alebo došlo k preberaniu kultúrnej tradície.
Výskumníci preskúmali DNA odobratú z ostatkov 36 dospelých mužov a žien pochovaných na bavorských cintorínoch z 5. storočia. Ukázalo sa, že všetci muži boli úzko spojení so súčasnými Európanmi, ale u žien bola objavená značná genetická rozmanitosť. Majiteľky podlhovastých lebiek pochádzali z juhovýchodnej Európy.