Megalitický komplex Göbekli Tepe neďaleko tureckého mesta Urfa je najstarší známy chrám v dejinách ľudstva. Predpokladá sa, že komplex začali stavať neolitickí lovci a zberatelia pred viac ako 11 500 rokmi ešte predtým, ako sa sformovali prvé ľudské civilizácie. Na taký vek poukazujú usadeniny, ktoré stavbu prekrývajú.
V priebehu niekoľkých tisícročí boli stavby ukryté pod kopcom 15 metrov vysokým s priemerom 300 metrov, vďaka čomu sa pamiatka dosť dobre zachovala.
V roku 1994 komplex Göbekli Tepe objavil nemecký archeológ Klaus Schmidt a od tej doby je predmetom neustálych diskusií medzi archeológmi. Na dôkladne spracovaných kamenných doskách sú dobre vidieť reliéfy ľudí a zvierat vytvorené zručnými majstrami, čo by sotva dokázali urobiť ľudia z doby neolitu.
Archeológovia si mysleli, že sa komplex budoval postupne po dlhú dobu a jeho jednotlivé časti sa stavali v rôznom čase a rôznymi ľuďmi. Vedci z Ústavu archeológie telavivskej univerzity vykonali počítačový rozbor geometrie stavieb Göbekli Tepe a zistili, že centrálne body troch monumentálnych okrúhlych stavieb komplexu tvoria ideálny rovnostranný trojuholník a že objemy stavby sú podriadené priestorovej hierarchii. Vychádza z toho, že stavba postavená 6000 rokov pred Stonehenge sa zakladá na jednotnom architektonickom projekte.
“Göbekli Tepe je archeologický zázrak,” píše v správe pre tlač Americkej spoločnosti priateľov telavivskej univerzity vedúci výskumu profesor Avi Gopher. “Komplex postavený neolitickými občinami pred 11500 až 11000 rokmi sa skladá z obrovských okrúhlych kamenných stavieb s priemerom až 20 metrov a monumentálnych pilierov v tvare T vysokých až 5,5 metra. Pretože neexistuje žiadne svedectvo o poľnohospodárstve alebo chove domácich zvierat v tej dobe, tak predpokladajú, že komplex postavili lovci a zberatelia. Jeho architektonická zložitosť je však pre nich dosť neobvyklá.“
Tradične predpokladali, že počiatočné architektonické vedomosti a metódy plánovania, ako je uplatnenie geometrie a kreslenie plánov stavieb, získali ľudia oveľa neskôr, kedy sa lovci a zberatelia zmenili v poľnohospodárov a chovateľov dobytka a začali stavať trvalé budovy.
“Tento výskum prináša dôležitú informáciu o ranom prípade architektonického plánovania a je príkladom dynamiky kultúrnych zmien v raných obdobiach neolitu,” uvádza prvý autor článku Gil Haklay z izraelského úradu pre starožitnosti, ktorý je ašpirantom telavivskej univerzity.
Výsledky výskumu ukazujú, že základné metódy architektonického plánovania boli vypracované v Levante ešte v neskorom epipaleolite ako súčasť natufiánskej kultúry, v dobe raného neolitu už užívali obyvatelia tohto regiónu abstraktné pravidlá projektovania a organizačných modelov.
V súčasnej dobe sú vykopané štyri kamenné kruhy, vedci sa však domnievajú, že vo vnútri kopca je ešte asi dvadsať kruhov, ktoré neboli doteraz preskúmané.