Experti dospeli k presvedčeniu, že dve masívne škvrny “negatívneho magnetického toku“, ktoré ležia pod Kanadou a Sibírou, veľmi blízko k jadru Zeme, sú zodpovedné za záhadný “pozoruhodne lineárny“ pohyb, ktorý dokonca spôsobil neplánovanú aktualizáciu Svetového magnetického modelu (WMM) v minulom roku.
V štúdii vedenej Philipom Livermore zo School of Earth and Environment Univerzity v Leedse sa výskumný tím zaoberal geomagnetickými údajmi s vysokým rozlíšením zhromaždenými v posledných dvoch desaťročiach a nakoniec našiel dve veľké magnetické škvrny pod vyššie uvedenými miestami.
Vedci hovoria, že ak sa pozrieme izolovane na dve škvrny, mohli by vysvetliť pohyb severného pólu, pretože slúžia ako “dva konce lineárneho potrubia vertikálneho poľa, pozdĺž ktorého môže severný magnetický pól ľahko cestovať“, uvádza sa v správe.
V rozhovore pre Newsweek Livermore poznamenal, že škvrny sú z veľkej časti oblasti, kde magnetické pole pochádza z jadra Zeme “ako zväzok špagiet“.
Odkazoval na škvrny či “laloky“ ako vedľajší produkt procesu.
“Škvrny magnetického poľa sa stále pohybujú – sú to viac ako storočné časové osi – ale zdá sa, že kanadský lalok sa pohybuje obzvlášť rýchlo,“ poznamenal.
Modely tímu uviedli, že severný pól sa bude aj naďalej pohybovať po svojej ceste k Sibíri a počas budúceho desaťročia sa posunie o 242 až 410 míľ, pričom proces je spustený predĺžením a nosením kanadskej “náplasti“. Ten je výsledkom zmien v štruktúre toku v zemskom jadre od roku 1970.
Ako kanadská náplasť postupne slabla, ťah sibírskej škvrny sa časom posilnil, čo viedlo k tomu, že magnetický sever bol priťahovaný doslova ako magnet.
Zdôraznil tiež, že je dôležité udržiavať edície modelu aktuálne so zmenami rýchlosti magnetického severného pólu.
“Je celkom možné, že ročné aktualizácie budú nutné v najbližších rokoch, je ale ťažké to povedať s istotou,“ uviedol.
Za normálnych okolností je model aktualizovaný raz za päť rokov, zatiaľ čo pozícia magnetického severného pólu ako takého bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1831.