Jedným z najviac akútnych nevyriešených problémov modernej medicíny je boj proti ateroskleróze. Toto ochorenie je príčinou vývoja väčšiny patológiii kardiovaskulárneho systému vrátane srdcového infarktu a mŕtvice.
Aby sa predišlo aterogenézy, tak sa okrem syntetických liečiv, napríklad z triedy statínov, dnes aktívne vyvíjajú účinné prírodné analógy nemajú vedľajšie vlastnosti. Ako ukazuje práca vedcov ruskej univerzity, cesnak je extrémne sľubná surovina pre tieto preparáty.
“Cesnak zabraňuje hromadeniu cholesterolu v intimo–mediálnej vrstve vnútorných stien krvných ciev, čím zabraňuje tvorbe aterosklerotických plakov,“ vysvetlil riaditeľ Výskumného ústavu pre výživu a zdravú dlhovekosť Plechanovovej univerzity profesor Vasilij Karagodin.
Ako vedec vysvetlil, prípravky na báze cesnaku budú schopné udržiavať priechod krvných ciev a dokonca rozpustiť plaky. Zároveň absencia vedľajších účinkov umožní odporučiť ich dlhodobé – a dokonca celoživotné – užívanie.
Okrem toho vedci zistili, že cesnak napomáha znižovaniu krvného tlaku, zlepšuje koaguláciu krvi a normalizuje profil lipidov. Podľa autorov dnes lieky na báze cesnaku, ktoré sú registrované ako biologicky aktívne doplnky výživy, časom zmenia svoj status a stanú sa voľne predajnými liekmi.
V súčasnej dobe výskumníci Plechanovovej univerzity hľadajú farmakologické formy nových cesnakových preparátov s predĺženým účinkom, pri ktorých upresňujú vzťah medzi dávkou a účinkom, určujú zloženie účinnej látky, pričom v budúcnosti chce prispôsobiť liek osobnému lekárstvu a výživovým metódam.
Riziko vývoja infarktu
Na začiatku septembra Sputnik informoval, že nadváha v chlapčenskom veku zvyšuje riziko vývoja infarktu myokardu vo veku do 65 rokov. Svedčia o tom výsledky prieskumu švédskych vedcov.
V správe prezentovanej na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti v Paríži zanalyzovali vedci dáta dlhodobého sledovania (celkové prehliadky, meranie tlaku, IQ, testovanie srdca a svalov) 1,7 miliónov tínedžerov narodených vo Švédsku v období 1950-1987, ktorých povolali do armády.
Dáta zhromaždili za roky 1969-2016. Za toto obdobie vedci zaregistrovali 22,4 tisíce srdcových záchvatov. Infarkt myokardu dostali muži približne vo veku 50 rokov.
Výskumníci venovali pozornosť indexu telesnej hmotnosti (IMT). Tento parameter sa určuje pomerom telesnej hmotnosti (v kilogramoch) a druhej mocniny dĺžky tela (v metroch). Pri raste 192 cm a váhe 94 kg činí napríklad IMT 25,4. Norma WHO činí 18,5 až 24,99 kg na meter štvorcový.






















