Tím pod vedením virológa Efrema Limu zisťoval, ako sa vírus adaptuje na prostredie a snahu ľudského tela brániť sa voči nemu. Aby sa im to podarilo zistiť, využili metódu sekvenovania RNA v jej najmodernejšie podobe. Vďaka tomu sú schopní prečítať veľmi rýchlo a úplne presne všetkých asi 30 tisíc “písmen”, z ktorých sa genetický kód vírusu SARS-CoV-2 skladá.
Vedci všetky výsledky potom posielajú do medzinárodnej genetickej banky GISAID, ktorá má v súčasnej dobe už cez 16 tisíc výsledkov takéhoto sekvenovania. Z nich sa dá vytvoriť rodokmeň vírusu v ktorom je vidno genetické zmeny, ktoré sa v ňom odohrávajú, jeho pôvod aj to, ako sa šíri po svete.
Tím doktora Limu vychádzal vo výskume z celkovo 382 vzoriek vírusu odobraných pacientom v Arizone. Medzi nimi našli aj zaujímavú mutáciu, ktorá sa doteraz nikdy neobjavila: z genetického kódu vírusu navždy úplne zmizlo 81 “písmen”.
Podľa autorov je možné, že táto konkrétna mutácia môže vírus výrazne oslabiť. Odstránila z neho totiž 27 aminokyselín, ktoré využíva k tomu, aby oklamal ľudský imunitný systém a mohol zabiť bunku.
To mu následne pomôže využiť ju k vlastnému šíreniu a napádaniu ďalších buniek, čo vedie k reťazovej reakcii, ktorá spôsobuje vážne príznaky ochorenia. Pokiaľ konkrétnej mutácii táto schopnosť chýba, potom je zrejme vírus menej nebezpečný. Vedci chcú teraz túto zmenu ďalej sledovať, aby vírus lepšie pochopili.