Kvôli nízkym teplotám a vlhkosti je prítomnosť vody na Marse nemožná, ale soľanky, ktoré si pri určitých koncentráciách zachovávajú kvapalný stav aj pri veľmi nízkych teplotách, môžu na povrchu Červenej planéty dobre existovať. Pri určitej teplote a vlhkosti môžu soli umiestnené na povrchu planéty začať absorbovať vodu z atmosféry a vytvárať slanú tekutinu. Skôr kamery zaznamenávali na horúcom stojane sondy Phoenix tvorbu kvapôčok soľného roztoku.
Americkí vedci simulovali podmienky na Marse, aby pochopili, či v týchto solankách môže existovať život a či existuje riziko kontaminácie vzoriek z Marsu mikroorganizmami prinesenými zo Zeme.
“Náš tím študoval konkrétne oblasti na Marse, kde by teploty kvapalnej vody mohli umožniť množenie známych suchozemských organizmov,” uvádza tlačová správa slová jedného z autorov štúdie, Alejandra Sota z Juhozápadného výskumného ústavu. “Použili sme informácie o klíme tak z atmosférických modelov, tak aj z meraní kozmických prístrojov. Náš model predpovedá, kde, kedy a ako dlho budú soľanky stabilné na povrchu a v malej hĺbke pod povrchom Marsu.“
Vykonávame experimenty na Arkansasskej univerzite už mnoho rokov, aby sme preskúmali typy reakcií, ku ktorým dochádza v podmienkach Marsu. Na základe laboratórnych údajov môžeme predpovedať, čo sa stane na povrchu planéty,” vysvetľuje jeden z autorov výskumu, doktor Vincent Chevrier z Arkansasskej univerzity.
Suchozemské organizmy na Marse
Výsledky simulácie ukázali, že maximálna možná teplota tekutých soľaniek v super suchých podmienkach na Marse je asi -48 stupňov Celzia.
Takéto teploty sú možné len na 40 percentách povrchu Marsu, ale iba vo veľmi krátkych sezónnych intervaloch, ktoré tvoria asi 2 percentá marťanského roka a maximálne šesť hodín v rade. Vnútri marťanskej pôdy, v hĺbke maximálne ôsmich centimetrov, môžu kvapalné soľné roztoky existovať o niečo dlhšie – maximálne 10 percent marťanského roka.
Napriek skutočnosti, že tento rozsah je oveľa širší, než sa pôvodne myslelo, ani tí najextrémnejší zástupcovia suchozemských mikroorganizmov nemôžu prežiť pri tak nízkych teplotách.
“To vylučuje život vo forme, v akej ho poznáme,” uvádza Soto.
“Dokázali sme, že v planetárnom merítku povrch Marsu a plytké pôdy nie sú vhodné pre suchozemské organizmy, pretože tekutiny tam môžu vznikať len vo vzácnych chvíľach,“ uzatvára prvý autor článku, doktor Edgard Rivera–Valentin z Inštitútu Mesiaca a planét (LPI) v USA .
Vedci sa domnievajú, že nie je potrebné sa obávať, že budúce misie na Mars tam prinesú suchozemské mikroorganizmy.