Je to zároveň prvý prípad, keď sa vedcom podarilo získať kompletný ľudský genóm z tohto obdobia z niečo iného ako z ľudskej kosti. Žena mala pravdepodobne tmavšiu pleť, tmavohnedé vlasy a modré oči. Geneticky sa viac podobala lovcom žijúcim v pevninskej Európe ako ľuďom zo strednej Škandinávie. Pravdepodobne pochádzala z populácie usadlíkov, ktorí sa po ústupe ľadovcov presunuli do tejto oblasti zo západnej Európy.
Vďaka ďalším stopám v “žuvačke” zistili viac o živote na dánskom ostrove Lolland. Zistili, že do ľudského jedálnička patrili aj lieskový orech a divá kačica. Theis Jensen z Univerzity v Kodani uviedol, že “ľudia v kamennej dobe využívali voľne dostupné zdroje potravy až do neolitu, keď sa na juhu Škandinávie objavili domestikované a poľnohospodárske zvieratá”.
Vedci v “žuvačke” takisto našli patogény, ktoré zapríčiňujú infekčnú mononukleózu a zápal pľúc, a tiež ďalšie vírusy a baktérie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ústnej dutine, no nespôsobujú žiadne choroby. Vedcov potešil fakt, že vďaka týmto nálezom môžu pozorovať zmeny ľudských patogénov počas rokov.






















