Bratislava 6. februára 2020 (HSP/Foto:HSP)
„Svojho otca sa nezriekam!“ – takto odpovedal Vasilij Stalin na nátlak Chruščova aby odsúdil „kult osobnosti“ a „zločiny stalinizmu“. Vasilij Stalin – bojový stíhací pilot, vojnový hrdina, ktorý bol na fronte zvyknutý hľadieť smrti do očí sa nezľakol, nezakolísal, nezohol sa pred novou mocou a zaplatil za vernosť svetlej pamiatke svojho otca väzením a núdzou, nespravodlivým trestom ôsmymi rokmi väzenia, vyhnanstvom, invaliditou a nakoniec predčasnou smrťou vo veku 40 rokov
Dôvodom jeho zatknutia sa stalo jeho obrátenie sa na čínske veľvyslanectvo s informáciou o otrávení svojho otca a žiadosťou o politický azyl. Pravdepodobne v tej chvíli sa tento exkluzívny životopis ocitol v rukách Pekingu, kde bol vydaný až po smrti Vasilija Stalina.
Dnes sa táto kniha vracia k svojmu čitateľovi do svojej vlasti. Je to osobný denník „stalinského sokola“, bojujúceho za svoje ideály v nerovnom boji. Je to posledná spoveď milovaného syna vodcu, ktorý sa ukázal byť dôstojným mena svojho veľkého otca.
Kapitola 1
Namiesto predslovu
Ja, Vasilij Stalin, sa svojho otca nezriekam!
Tieto slová som musel opakovať veľa ráz. V čase vyšetrovania, aj potom, počas svojho stretnutia s Chruščovom.
Ja, Vasilij Stalin, sa svojho otca nezriekam! A bodka!
Odsúdiť „kult osobnosti“ a „zločiny stalinizmu“ ja nemôžem. Pretože odsudzovať nie je čo. Odsudzovať treba zločiny a zločincov. Ja môžem odsúdiť tých, ktorí otrávili môjho otca a očiernili jeho veľké skutky. Ja môžem odsúdiť tých, ktorí potupili svetlú pamiatku Vodcu. Môžem a musím odsúdiť! Je to moja povinnosť nie len ako syna, ale aj ako čestného sovietskeho človeka.
Moje svedomie je čisté. Nie je možné poškvrniť ho lživým obvinením. Rovnako tak nie je možné lžou a ohováraním pošpiniť pamiatku môjho otca. On prijal z rúk Lenina mladý sovietsky štát, ktorý bol zo všetkých strán, nevynímajúc z vnútra, obkľúčený nepriateľmi a zanechal za sebou veľkú socialistickú mocnosť obklopenú bratskými socialistickými krajinami. Vari je to zločin? Za toto je treba sa hanbiť? O akom kulte osobnosti sa tu hovorí? Otec bol kormidelník, ktorý viedol našu vlasť k prosperite a k víťazstvám. Preto si ho vážili. Hľa – to je celý „kult“. Našli taký negatívny výraz. Kult je, keď sa pred dakým skláňate hlavou až po zem a bozkávate mu ruky. No otca si vážili a milovali ho. To nie je kult. To sa nazýva láska národa. Môžete odstrániť sochy, no lásku a úctu zo sŕdc ľudí nevyrvete. Tá je posvätná. Tá je navždy. Som presvedčený, že behom sto rokov si na Chruščova a Bulganina nikto ani nespomenie. Ale na súdruha Stalina budú pamätať navždy. Toto hovorím nie ako syn, ale ako sovietsky človek, ako komunista…
Vážení čitatelia,
toto je krátka ukážka z knihy, ktorej autorom je Stalinov syn Vasilij a ktorá vyšla v roku 2016 v Rusku. U nás, na Slovensku máme možnosť si v kníhkupectvách kúpiť knihu dcéry Josifa Vissarionoviča Stalina – Svetlany Allilujevovej, ktorá vyšla pod názvom „Pamäti Stalinovej dcéry“.
Vo vydaní z roku 2010, vydavateľstva Naše vojsko, sa v texte na obale knihy o Svetlane Allilujevovej okrem iného píše: „Tragický bol životný osud jej nevlastného brata Jaši (Jakova), ktorého nechal Stalin zahynúť v nemeckom zajatí, rovnako ako osud vlastného brata Vasilija, ktorý po počiatočnej strmej kariére nedokázal uniesť morálnu záťaž a skončil ako alkoholik“.
To, či Vasilij Stalin „uniesol morálnu záťaž“ alebo nie, či naozaj bol alkoholikom alebo to bolo inak, by mohol posúdiť napríklad bežný čitateľ, ak by si prečítal denník, ktorý po sebe zanechal.
Je demokracia, vraj aj sloboda slova. Nemal by byť teda problém zoznámiť sa nielen so svedectvom, ktoré napísala v zahraničí žijúca dcéra Stalina, ale aj s príbehom, ktorý tu zanechal jeho syn.
Bol by záujem?
Preklad Tibor Korečko
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
