Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia so svojimi najvyššími vojenskými predstaviteľmi povedal, že Moskva využije skúsenosti získané v konflikte na “rozvoj našich ozbrojených síl a posilnenie spôsobilosti našich jednotiek”. Osobitný dôraz podľa neho bude kladený na rozvoj jadrových síl, ktoré označil za “hlavnú záruku suverenity Ruska”.

Putin tiež uviedol, že nová medzikontinentálna balistická raketa Sarmat ruskej armády vstúpi čoskoro do služby. Sarmat má nahradiť starnúce balistické rakety sovietskej výroby a tvoriť jadro ruských jadrových síl. Putin vyzdvihol jej schopnosť vyhnúť sa protiraketovej obrane.

Moskva sa vyjadrila v čase, keď sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretol s prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone, kde americkí predstavitelia oznámili nový obrovský balík vojenskej pomoci pre Kyjev. Balík v hodnote 1,8 miliardy dolárov po prvýkrát zahŕňa batériu rakiet Patriot a presne navádzané bomby pre stíhačky, uviedli americkí predstavitelia.

Minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že posilnená ruská armáda bude zahŕňať 695 000 dobrovoľných zmluvných vojakov, z ktorých 521 000 bude prijatých do konca roka 2023. Ruská armáda mala pred začiatkom bojov na Ukrajine v rámci svojej 1 miliónovej armády približne 400 000 zmluvných vojakov.

Všetci ruskí muži vo veku od 18 do 27 rokov sú povinní slúžiť v armáde jeden rok, ale mnohí využívajú odklady vysokoškolského štúdia a zdravotné výnimky, aby sa vyhli odvodu. Šojgu uviedol, že vekové rozpätie pre odvod sa zmení na 21 až 30 rokov a branci dostanú na výber, či budú slúžiť jeden rok ako odvedenci, alebo podpíšu zmluvu s armádou ako dobrovoľníci.

Povedal tiež, že Rusko vytvorí nové jednotky na západe krajiny vzhľadom na ambície Fínska a Švédska vstúpiť do NATO.

Plány Kremľa znamenali návrat k vojenskej štruktúre z čias Sovietskeho zväzu, ktorú Rusko opustilo počas nedávnych reforiem, v rámci ktorých boli vytvorené menšie jednotky. Niektorí ruskí vojenskí experti tvrdili, že kompaktnejšie jednotky určené na použitie v lokálnych konfliktoch boli nedostatočne personálne vybavené a vybavené na rozsiahly konflikt, akým je akcia na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že rozšírenie dodávok zbraní zo Západu na Ukrajinu viedlo k “zhoršeniu konfliktu a v skutočnosti neveští pre Ukrajinu nič dobré”.

Peskovove komentáre boli prvou oficiálnou ruskou reakciou na správu, že Zelenskyj bol vo Washingtone na svojej prvej známej zahraničnej ceste od 24. februára, keď ruská invázia spustila vojnu, ktorá zabila tisíce ľudí a spustošila mestá po celej Ukrajine.

Oznámenie o novej americkej vojenskej pomoci prišlo len niekoľko hodín predtým, ako Zelenskyj navštívil Biely dom, aby sa poďakoval americkým lídrom a “obyčajným Američanom” za ich podporu v boji proti útočníkom a aby naliehal na pokračovanie pomoci.

Biden povedal, že USA a Ukrajina budú pokračovať v “jednotnej obrane”, keďže Rusko vedie “brutálny útok na právo Ukrajiny existovať ako národ”.

Neskôr v historickom prejave v Kongrese, ktorého cieľom bolo udržať pomoc USA a spojencov na obranu Ukrajiny, Zelenskyj poďakoval “každému Američanovi” za podporu jeho krajiny.

Zelenskyj označil podporu USA za životne dôležitú pre úsilie Ukrajiny poraziť Rusko a poďakoval zákonodarcom a bežným občanom za desiatky miliárd dolárov vojenskej a hospodárskej pomoci za posledný rok.

Ukrajinský líder predpovedal, že budúci rok bude v konflikte “bodom obratu”, “keď ukrajinská odvaha a americké odhodlanie musia zaručiť budúcnosť našej spoločnej slobody – slobody ľudí, ktorí stoja za svojimi hodnotami”.

Moskva sa zapojila aj do diplomacie na vysokej úrovni. Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev sa v stredu stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Medvedev, bývalý ruský prezident, vo videovyjadrení uviedol, že so Siom diskutovali o celom rade tém vrátane “konfliktu na Ukrajine”. Medvedev to bližšie nešpecifikoval.

Čína odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a kritizovala sankcie voči Moskve. Peking inváziu z úcty k Moskve označil len ako “situáciu na Ukrajine” a obvinil USA a NATO, že Putina provokovali expanziou do východnej Európy.

V rámci ďalších udalostí bol v stredu počas ukrajinského ostreľovania hotela v Ruskom kontrolovanom meste Doneck zranený Dmitrij Rogozin, bývalý podpredseda ruskej vlády a niekdajší šéf štátnej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Rogozin, ktorý vstúpil do ruských jednotiek na Ukrajine ako dobrovoľník, pre ruskú štátnu televíziu RT povedal, že úlomok granátu minul jeho chrbticu len o centimeter. Ruské tlačové agentúry citovali Rogozinovho pobočníka, ktorý uviedol, že bol hospitalizovaný, ale jeho život nebol ohrozený.

Ruské kanály pre zasielanie správ uviedli, že Rogozin oslavoval svoje narodeniny v reštaurácii, keď bol zasiahnutý. Zranených bolo aj niekoľko ďalších ľudí vrátane Moskvou menovaného šéfa regionálnej vlády v Donecku.

Rusko anektovalo Doneckú oblasť spolu s ďalšími tromi ukrajinskými regiónmi v septembri.

Na iných miestach ruské sily ostreľovali obývané oblasti ďalšími raketami a delostrelectvom. Ostreľovali oblasti okolo mesta Nikopol v juhovýchodnej ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, uviedol v stredu na Telegrame jej gubernátor Valentyn Rezničenko.

Nikopol sa nachádza na druhej strane rieky Dneper od Záporožskej jadrovej elektrárne. Ruské sily v súčasnosti okupujú elektráreň, ktorá je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Kancelária ukrajinského prezidenta v stredu informovala, že pri utorkových ruských útokoch zahynulo päť civilistov a 17 bolo zranených. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že Rusko vypustilo na ukrajinské územie päť rakiet a 16 leteckých útokov a 61 útokov z viacnásobných raketových systémov.

Hovorca generálneho štábu Oleksandr Štupun uviedol, že ukrajinské sily odrazili útoky v okolí viac ako 25 obývaných oblastí vo východoukrajinskej Charkovskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, pričom mestá Bachmut a Avdijivka sú naďalej kľúčovými cieľmi rozbiehajúcej sa ruskej ofenzívy.