“Vetujem akékoľvek sprisahanecké teórie, že to urobil ten či onen bývalý tajomník ÚV KSČ. To je detinský názor a čudujem sa, že ho po tridsiatich rokoch ešte niekto vôbec môže zmieňovať. Bol to spoločenský proces, do ktorého zasiahla nečakane brutálna reakcia polície,” uviedol Klaus.
To podľa neho otvorilo ľuďom oči. Komunizmus bol podľa Klausa v roku 1989 slabý, neschopný a neochotný sa brániť. “To predsa nebolo žiadne naše víťazstvo nad komunizmom, to bol pád komunizmu. Ako inak si možno vysvetliť totálnu nečinnosť inštitúcií komunistickej strany, vlády, polície, armády, ľudových milícií? Nič sa predsa nestalo, systém sa jednoducho rozpustil. Viem, že to veľa ľudí, ktorí chcú byť hrdinami nežnej revolúcie, nechce počuť, ale bolo to tak,” upozornil.
Václav Klaus sa v rozhovore vyjadril aj k tomu, či bolo správne, že v Česku nedošlo ku zákazu Komunistickej strany. “Prijal som rozhodnutie ponechať ju so všeobecným predpokladom, že “vyhynie”, že starnutím členov prestane byť relevantnou politickou silou. Platila pre mňa jednoznačná téza, že považujem za lepšie, keď pôvodní komunisti zostanú v inštitúcii, ktorá sa volá komunistická strana, ako keď prelepia ceduľu a nazvú so stranou demokratickej ľavice, ako sa to stalo bez výnimky vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy.”
Dodal, že trebárs v Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku a v Rusku sa úplne bežne stávali premiérmi a prezidentmi ľudia, ktorí boli zo “strán demokratickej ľavice”, teda premenovaní komunisti. “Zato u nás tá skupina ľudí zostala onálepkovaná, a preto vôbec nepadalo do úvahy, že by – až dodnes, po tridsiatich rokoch – taký post získali. To sa mi v princípe zdalo ako správne,” dodal na záver.



















