Sarajevo 23. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Amel Emric)
Organizátori spomienkovej slávnosti požiadali predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby sa v čo najkratšom čase kontaktovali so švajčiarskou stranou a požadovali Oričovo prepustenie
Organizátori spomienkovej slávnosti pri príležitosti 20. výročia srebrenickej masakry zvažujú odloženie pietnej spomienky, ak Švajčiarsko do konca júna neprepustí na slobodu niekdajšieho bosnianskomoslimského generála Nasera Oriča.
Organizačný výbor sa tým zaoberal dnes a podľa slov jeho predsedu, starostu Srebrenice Čamila Durakoviča rozhodol, že otázku posúdi ešte raz na sklonku júna, keď definitívne rozhodne o osude pietnej slávnosti naplánovanej na 11. júla, informovala tlačová agentúra Reuters.
Podľa informácií najčítanejšieho bosnianskeho spravodajského portálu Klix.ba organizátori požiadali predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby sa v čo najkratšom čase kontaktovali so švajčiarskou stranou a požadovali Oričovo prepustenie na slobodu.
S postojom organizátorov sa identifikovali aj predstaviteľky organizácie Matky zo Srebrenice.
Nasera Oriča zadržali vo Švajčiarsku 10. júna na základe srbského zatykača vydaného vo februári 2014. Oričovo terajšie zadržanie súvisí podľa belehradskej rozhlasovej stanice B92 s podozrením, že sa spoločne s ďalšími štyrmi osobami dopustil v júli 1992 vojnových zločinov na srbskom civilnom obyvateľstve vo východobosnianskej obci Zalazje, ležiacej neďaleko Srebrenice. O život tam prišlo deväť osôb. Srbsko v nedeľu oficiálne požiadalo Švajčiarsko o vydanie zadržaného.
Zadržanie Nasera Oriča vyvolalo v Bosne a Hercegovine protesty vládnych činiteľov, ako aj vojnových veteránov. Vzhľadom na nezrovnalosti okolo neho sa neuskutočnila ani návšteva srbského prezidenta Tomislava Nikoliča v Sarajeve plánovaná na 16. júna, ktorú na poslednú chvíľu zrušili.
Bosnianska prokuratúra sa v pondelok v liste adresovanom švajčiarskym kolegom vyslovila proti Oričovmu vydaniu na trestné stíhanie do Srbska. Podľa mediálnych informácií z bosnianskej metropoly sa v liste hovorí o možnom ohrození konania, ktoré proti Oričovi vedie prokuratúra pre vojnové zločiny v Sarajeve od roku 2009.
V zmysle platného srbsko-bosnianskeho bilaterálneho dokumentu by súdne konanie vo veci vojnových zločinov z bosnianskej vojny malo prebiehať v krajine, v ktorej došlo k ich spáchaniu, teda v danom prípade v Bosne a Hercegovine. Ako však uviedol predstaviteľ srbskej špeciálnej prokuratúry pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič, v danom prípade pozostalí po obetiach nedali súhlas, aby proces s Oričom prebehol v Bosne a Hercegovine.
Oriča uznal v roku 2006 Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vinným z vojnových zločinov a odsúdil ho na dva roky väzenia za to, že nezabránil niektorým zločinom, aj keď vtedajšia žalobkyňa ICTY Carla del Ponte žiadala preňho 18-ročný trest. V odvolacom konaní o dva roky neskôr Oriča oslobodili s tým, že sa jeho trestnú zodpovednosť nepodarilo preukázať.