Vo štvrtok večer slávil archijerejskú sv. liturgiu v miestnom chráme vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie. Spolu s ním ďakovalo za život otca Dávida aj množstvo kňazov z celej gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi, ktorí sa spojili po liturgii aj v modlitbe Parastasu. Všetkým prítomným sa v ten večer prihovoril v mene kňazov otec Maroš Riník, farár farnosti Trhovište. Zároveň sa postupne pri jeho truhle vystriedali v modlitbe aj mladí, ktorým otec Dávid zasvätil veľkú časť svojho kňazského života a členovia Neokatechumenátnej cesty, ktorá prispela k jeho ľudskej a kňazskej formácii.

V piatok dopoludnia posledná rozlúčka so zosnulým kňazom vyvrcholila archijerejskou sv. liturgiou spojenou s kňazským pohrebom. Spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom SJ viedol pohrebné obrady vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparchiálny biskup. Ten sa všetkým prítomným aj prihovoril. Hneď v úvode svojho príhovoru zdôraznil, že Cirkev nemá inú odpoveď na to všetko, čo človeka trápi, len vyznanie, ktoré opakujeme v týchto dňoch po Pasche-Veľkej Noci – Christos Voskrese (Kristus vstal zmŕtvych). Možno tieto veľa krát opakujúce slová už znejú ako lacná fráza, možno nezaplatia náš nájom, ani nevyliečia naše choroby, ale vyjadrujú presvedčenie, že smrť je už porazená. Boh neodstránil veľké utrpenie otca Dávida, ale bol spolu s ním v jeho utrpení. A on si toho bol vedomý, lebo toto utrpenie prijal, nesťažoval sa, nechal sa ním premieňať a pripodobnil sa ním Kristovi.

Po sv. liturgii sa prítomným prihovoril vladyka Cyril. Poukázal na to, že rodina otca Dávida bola medzi prvými, ktorú navštívil už v úrade apoštolského administrátora. Zároveň patrí medzi prvé rodiny, ktoré preložil na inú farnosť a dnes je nebohý o. Dávid prvý kňaz, ktorého ukladá ako apoštolský administrátor do hrobu. Tak ako celý život ohlasoval otec Dávid Ježiša Krista svojim slovom, dnes jeho rodina ohlasuje Krista svojím postojom viery k smrti svojho otca.

Po kňazskom pohrebe kňazi-spolužiaci vyniesli truhlu s pozostatkami zosnulého na jeho poslednú cestu. Podľa starobylej tradície s ním naposledy obišli chrám za spevu radostného hymnu „Anhelskyj sobor.“ Je to spev z nedeľnej utierne a ospevuje tajomstvo Vzkriesenia. Následne bolo telo zosnulého kňaza uložené na posledný odpočinok do hrobu.

Pohrebné obrady spevom doprevádzal Kňazský zbor Košickej eparchie.

Nekrológ o. Dávida Zorvana

Dávid Zorvan (* 9.8.1974 – † 29.4.2021)

Otec Dávid Zorvan sa narodil na sviatok sv. apoštola Mateja, 9. augusta 1974, rodičom, nebohému kňazovi Emilovi a Kláre, rodenej Molčanyiovej, vo Vranove nad Topľou. Iniciačné sviatosti prijal v prvom pôsobisku jeho otca, vo farnosti Rafajovce. Ako najstarší z desiatich súrodencov prežil detstvo a mladosť s piatimi sestrami Na-deždou, Klárou, Emou, Juditou, už nebohou Terezkou, Máriou a Teréziou, dvoma bratmi, dnes už kňazmi, Emilom a Metodom. Základnú školu navštevoval v Nižnom Hrabovci, keď jeho otec pôsobil vo farnosti Poša. V čase otcovej kňazskej služby v Michalovciach úspešne ukončil Gymnázium Pavla Horova.

Život otca Dávida bol spojený s formáciou Neokatechumenátnej cesty, v ktorej si ho Pán povolal za svojho služobníka. Ako spomínal, bol to dar, ktorý formoval a zachránil jeho kňazstvo a učil ho pokore kresťana. Do Kňazského seminára v Prešove nastúpil v roku 1992, nižšie svätenia prijal z rúk biskupa Jána Hirku. V čase seminárnej formácie patril k zakladateľom bohosloveckej hudobnej skupiny Anastasis v roku 1995. Sväté tajomstvo manželstva prijal 10. apríla 1997 v Šamudovciach s Marcelou, rod. Borošovou. Služba diakonátu mu bola zverená 27. apríla 1997 preosvieteným vladykom Milanom Chauturom. Štúdium na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove úspešne ukončil a 10. augusta 1997 prijal presbyterát v Košickom sobore Narodenia presvätej Bohorodičky. Počas kňazského pôsobenia v jeho prvej farnosti Čeľovce začal vyššie štúdia na Cyrilometodskej teologickej fakulte v Olomouci. V Ríme sa zúčastnil študijného pobytu, kde sa ešte viac prehĺbila jeho láska k východnému obradu.

Boh im požehnal synov Daniela, Simeona, nenarodeného Rubena a dcéry Rút, Sofiu, Ráchel a Sáru. Spočiatku pastoračnú službu horlivo vykonával s celou svojou rodinou vo farnostiach Čeľovce a Veľká Tŕňa. Prelomovým bo-dom v jeho živote bola náhla smrť otca, kňaza Emila, v roku 2001, lebo ako najstarší syn sa stal oporou svojej ma-my pri starostlivosti o mladších súrodencov. Nasledujúcim a najdlhším pôsobiskom bola farnosť Stanča, kde vykonával aj službu duchovného správcu CZŠ s MŠ sv. Archanjela Michala. Poslednou farnosťou bolo Slanské Nové Mes-to. Bol zapáleným členom Liturgickej komisie pri KBS , predsedom liturgickej komisie Gréckokatolíckeho Košického exarchátu a členom Gréckokatolíckej metropolitnej liturgickej komisie. Istý čas pôsobil ako redaktor časopisu LO-GOS.

Stále mladý, medzi mladými a s mladými pôsobil do konca života. Už ako mládežník bol aktívny na stretnutiach mladých na Ružíne, v Juskovej voli. Neskôr sa ako kňaz zúčastňoval týchto stretnutí na Bystrej, či na Hatfe – stretnutia Camp eparchie boli jednou z jeho srdcoviek. Bol členom Rady pre mládež Košickej eparchie, zodpovedný za pastoráciu mládeže v trebišovskom protopresbyteráte, neskôr bol jej ideovým členom. Rád sa zúčastňoval na formácii animátorov v animátorských školách. Na jeho podnet sa pre deti a mladých trebišovského protopresbyterátu vytvorilo stretnutie Tremp. Táto myšlienka sa rozšírila aj do ostatných protopresbyterátov eparchie.

S manželkou Marcelou boli prvými koordinátormi Kantorských kurzov v Košickej eparchii. Pôsobil aj využíval hudobný talent počas evanjelizačných koncertov skupiny Anastasis a v kňazskom zbore Košickej eparchie. Slúžil neokatechumenátnym spoločenstvám v Michalovciach, Čeľovciach a Stanči. Horlivo ohlasoval s manželkou katechézy takmer po celom východnom Slovensku.

Celý svoj kňazský život žil naplno. Miloval Pána Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, mysľou a zo všetkých síl až do konca pozemského putovania. Poznali sme ho ako človeka milujúceho ľudí bez rozdielu. Plný optimizmu a dobrej nálady vždy vedel potešiť každého, pri každej príležitosti a v každej situácii. Aj v posledné mesiace ťažkej choroby žehnal, radil a povzbudzoval všetkých v jeho blízkosti. Na prvom mieste bola v jeho živote láska a vernosť Cirkvi, modlitba a Eucharistia boli jeho každodenným pokrmom. Takto sa v dejinách jeho života Boh chcel zjaviť vo svete. Očistený utrpením bol povolaný do večnosti 27. apríla 2021, na sviatok sv. Simeona, Pánovho príbuzného, a zároveň na 24. výročie diakonskej vysviacky. Zmierený s Bohom, v pokoji a nádeji na vzkriesenie a večný život, nás v kruhu svojich najbližších predišiel do večnosti.

Už teraz sa tešíme na stretnutie s tebou, otec Dávid. Všetkým nám bolo cťou a sme hrdí, že sme mohli byť v tvojej prítomnosti počas tvojho pozemského života. Boh je dnes tvojím životom! Lúčime sa s tebou na sviatok sv. apoštola Jakuba, brata sv. Jána Teológa. Nech ťa sprevádza Klokočovská Presvätá Bohorodička, patrónka Zemplína, a všetci svätí na tvojej ceste do neba.

Vičnaja pamajať! Christos voskrese!

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.