V roku 2011 navštevovali byt za bytom a dom za domom sčítací komisári, ktorí ľuďom poskytovali dva formuláre – jeden za osoby, druhý za byt/dom – a snažili sa s vami dohodnúť termín, kedy by sa po vyplnené formuláre mohli zastaviť. Ak ste boli domovníkom, tak ste dostali aj tretí formulár.

V roku 2021 však bude väčšina z nás údaje vypĺňať cez smartfóny, tablety či počítače. „Ručné“ sčítanie bude možné len v rámci výnimiek.

Elektronické sčítanie

Sociológ docent Ivan Kusý ale upozorňuje, že sčítanie nebude pre všetkých obyvateľov výhradne elektronické. Mnoho ľudí, najmä starších bude potrebovať pomoc. Prvou možnosťou je, že sčítací formulár s nimi vyplní blízka osoba, ktorá sa za nich prihlási a pomôže vyplniť požadované údaje. Blízka osoba vypĺňa takisto údaje aj za neplnoleté či nesvojprávne osoby.

Ďalšou možnosťou je využitie služieb stacionárneho alebo mobilného asistenta.

„Stacionárny asistent sčítania pôsobí na kontaktnom mieste, ktoré zriadi obec na svojom území, pomôže so sčítaním sa tým obyvateľom, ktorí sa tu rozhodnú sčítať. Mobilný asistent sčítania pôsobí v teréne, to znamená na území obce podľa jemu prideleného virtuálneho asistenčného obvodu. Pomôže so sčítaním obyvateľov, ktorí si požiadali o vyslanie mobilného asistenta sčítania. Stacionárny asistent sčítania v zariadení pôsobí napr. v zariadeniach sociálnych služieb, sčítava obyvateľov zariadenia, je ním spravidla zamestnanec daného zariadenia,“ informuje stránka sčítania. O služby mobilného asistenta je možné požiadať svoju obec telefonicky.

Kusý hovorí, že rôzne formy sčítavania sú predpokladom pre vznik doposiaľ neodskúšaných problémov. Dodáva však, že „pre hodnotu tohto sčítania má oveľa väčší – aj keď negatívny – význam výrazná minimalizácia sčítavaných údajov, než spôsob ich sčítania.“ Sčítanie totiž pozostáva z približne 15 otázok. Pre porovnanie, pri poslednom sčítaní ich bolo až 35.

Účasť je povinná

Aktuálne sčítanie je rozdelené na dve etapy. Prvá etapa začala už 20. júna 2020 a skončila 12. februára 2021. V rámci nej prebiehalo sčítanie bytov a domov. Toto sčítanie vykonajú obce SR v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Obyvateľ sa na sčítaní domov a bytov nepodieľa.

Takže na rozdiel od posledného sčítania nemusíme vypĺňať údaje za náš dom či byt. Spraví to za nás obec. Avšak sčítania obyvateľov sa zúčastniť musíme.

„Sčítanie obyvateľov prebehne v dobe od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Obyvateľ bude mať na sčítanie sa šesť kalendárnych týždňov,“ stojí na webe.

Povinnosť zúčastniť sa sčítania majú všetci obyvatelia. To znamená štátni občania SR s trvalým alebo prechodným pobytom v SR, občania EÚ s obvyklým bydliskom na území SR alebo štátni príslušníci tretej krajiny s trvalým pobytom, prechodným pobytom alebo tolerovaným pobytom na území SR. Výnimkou sú len diplomati pôsobiaci na Slovensku. Tí jediní sa do sčítania zapojiť nemusia.

Po šiestich týždňoch (31. marca 2021) od štartu zberu údajov sa sčítanie ukončí. Výsledky sa však tak ľahko nedozvieme. Základné výsledky zo sčítania obyvateľov, bytov a domov by mal štatistický úrad zverejniť do 1. januára 2022. Kompletné výsledky dokonca ešte neskôr – do 31. marca 2024.

Mobilizujú veriaci i ateisti

Zatiaľ najviditeľnejšiu kampaň súvisiacu so sčítaním obyvateľstva realizujú katolícke organizácie a následne aj združenia, ktoré zastupujú ľudí bez vyznania. Konferencia biskupov Slovenska vyzývala ľudí už v januári, aby sa počas sčítania nebáli prihlásiť k svojmu vierovyznaniu. Aktívnejšia je Nadácia Slovakia Christiana, ktorá spustila kampaň Nehanbím sa za Ježiša.

„Slovensko, ktoré sa ešte pred 30 rokmi považovalo za kresťanskú krajinu, sa pomaly ale isto vydáva na cestu k sekularizmu, nasledujúc západné štáty Európy. Nepriatelia Božieho Syna Ježiša Krista zneužívajú moc médií, vysmievajú sa kresťanskému náboženstvu a vyvolávajú u mladej generácie pocit hanby pri hlásení sa ku kresťanstvu,“ píšu autori kampane na svojom webe.

Občianske združenie Ethos zase spustilo kampaň Bez vyznania, v rámci ktorej sa snaží verejnosti vysvetliť, že otázka o náboženskom vyznaní nie je o osobnej viere v Boha, ani o pokrstení či návštevách kostola.

„Ide o náboženské organizácie – cirkvi. Čím viac občanov sa prihlási k cirkvám, tým viac budú môcť kňazi zasahovať do politiky, do tvorby zákonov a do práv iných ľudí. Budú si stále viac a viac nárokovať na neprimerané financovanie ich organizácií z daní nás všetkých, ktoré by mohli byť použité napríklad na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a pod.,“ píšu autori iniciatívy.

„Je to príklad fungovania princípu akcie a reakcie. Za akciu pokladám snahu zahrnúť čo najväčší počet obyvateľov pod nejakú cirkev,“ hovorí pre Sputnik docent Kusý.
Pre doplnenie pri poslednom sčítaní uviedlo príslušnosť k niektorej z cirkví 76% obyvateľov (k Rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 62% z celkového počtu), 13,4% uviedlo bez vyznania a pri 10,6% obyvateľstva sa vierovyznanie nepodarilo zistiť.

Polemika o druhej národnosti

Najväčšie vášne však vyvolali otázky o uvedení národnosti. Už v roku 2019 sa rozhodlo, že sčítanie bude v oblasti národnosti obsahovať dve otázky:

Aká je Vaša národnosť?
Hlásite sa aj k inej národnosti?
Táto možnosť má byť určená pre obyvateľov, u ktorých nastáva kombinácia národností – napríklad deti zo zmiešaných manželstiev, alebo Rómov na juhu Slovenska, ktorí používajú maďarský jazyk.

Avšak len niekoľko dní pred začiatkom sčítania podal Štatistický úrad návrh na vypustenie druhej otázky. Iniciátorom tohto kroku bol najmä poslanec OĽaNO Juraj Gyimesi, ktorý mal pri tom zrejme oporu na najvyšších miestach, keďže samotný návrh predložil Štatistický úrad. Proti sa však vyslovilo mnoho zástupcov koalície – od strany SaS cez štátnu tajomníčku ministerstva kultúry Zuzanu Kumanovú až po splnomocnencov vlády pre národnostné menšiny (László Bukovszky) a rómske komunity (Andrea Bučková).

Ivan Kusý upozorňuje na fakt, že „z dlhodobého hľadiska podiel obyvateľov maďarskej národnosti klesá, čo zrejme preukáže aj tohtoročné sčítanie. Možno predpokladať, že uvádzanie dvoch národností napríklad preukáže, koľko Rómov si ako svoju prioritnú národnosť uvádza národnosť maďarskú. Toto však iste nie je dôvodom pre zavedenie tohto podivného spôsobu sčítavania.“

„Skutočným dôvodom je podľa Kusého výrazné znižovanie populácie Maďarov – ako v samotnom Maďarsku, tak aj v okolitých štátoch. „Roku 2011 bolo na Slovensku 8,5% obyvateľov maďarskej a 2,0% rómskej národnosti. Spočítavanie tých, ktorí si zapíšu ako prioritnú národnosť maďarskú s tými, ktorí si ju zapíšu ako druhotnú, povedie síce v rámci určitej interpretácie údajov k prechodnému navýšeniu počtu „Maďarov“ na Slovensku. Ale súčasne preukáže, odkiaľ prioritná maďarská národnosť čerpá svoj početný potenciál,“ hovorí docent Kusý a dodáva: „V každom prípade uvádzanie dvoch národností zvyšuje príležitosti pre manipulatívne interpretovanie výsledkov sčítania subjektami s rôznymi záujmami.“