Na prahu mariánskeho – ružencového mesiaca októbra, deň po blahorečení slovenského saleziána Titusa Zemana, keď sa blížime k vyvrcholeniu slávenia Fatimského roka v našej diecéze, vás pozývam ďakovať za všetky dary, ktoré sme dostali v tomto milostivom čase. Dar je treba prijať, rozbaliť a používať ho. To znamená, treba zakoreniť v našich životoch posolstvo Panny Márie, aby sa Rok Fatimy pre nás nikdy neskončil!

To, čo Panna Mária povedala Lucii, Františkovi a Hyacinte vo Fatime, platí pre všetkých ľudí. Počas tohto roka sme pri Pobožnostiach fatimských prvých sobôt rozjímali nad rôznymi témami posolstva, kňazi nám približovali najdôležitejšie aspekty zjavení vo svojich kázňach, mali sme možnosť sledovať mnohé relácie v televízii, v rádiu, čítať články, knihy o Fatime a posolstve Panny Márie, putovali sme do mariánskych svätýň a možno sme navštívili i samotnú Fatimu.

Nezabudnuteľné pre nás zostane diecézne stretnutie 13. mája 2017 v Boľkovciach, v deň stého výročia prvého fatimského zjavenia, ako i púť do Szent Kútu 17. júna 2017. Verím však, že najväčším bohatstvom Roka Fatimy sú hojnejšie sväté spovede, najmä radostná skutočnosť, že mnohí kajúcnici sa zmierili s Bohom po dlhom čase. Prostredníctvom všetkých podujatí sme sa duchovne pripravovali na zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré slávnostným spôsobom spoločne vykonáme v Rožňave, v sobotu 14. októbra 2017. Sestra Lucia raz napísala svojmu duchovnému vodcovi závažné slová: „Od vykonávania tejto pobožnosti, spolu so zasvätením sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, bude závisieť vojna alebo mier vo svete.“ Teda pobožnosť fatimských sobôt spolu so zasvätením, a to podľa priania Panny Márie, ako to zaznačila a pre nás, ako odkaz zanechala sr. Lucia.

Prečo sme konali deväť, a nielen päť prvých sobôt? Pôvodným zámerom mala byť dôslednejšia príprava. V priebehu našich rozjímaní sme však odhalili aj inú veľkosť krásy deviatich prvých sobôt:

Dňa 15. augusta 1942 ukázal Spasiteľ Nepoškvrnené Srdce svojej Matky ctihodnej služobnici Božej Konzoláte Betronovej, so slovami: „Tak, ako som ja skrze Nepoškvrnené Srdce mojej Matky prišiel na svet, tak prídu duše skrze toto Srdce k môjmu Srdcu… Dcéra moja, skrze Margitu Máriu Alacoque som dal svetu veľké prisľúbenia, ale pretože som vo svojej dobrote nekonečný a moje milosti sú nevyčerpateľné, teraz sľubujem ešte viac. Ak duše chcú, aby sa moje prisľúbenia naplnili, nech milujú a uctievajú Nepoškvrnené Srdce mojej Matky. To budú preukazovať tým, že budú skrze deväť po sebe nasledujúcich prvých sobôt v mesiaci (rovnako, ako pri pobožnosti deviatich prvých piatkov) po kajúcej príprave prijímať moje Telo s úmyslom, aby uzmierovali moje Božské Srdce spojené s Nepoškvrneným Srdcom mojej Matky.“

Panna Mária žiadala prostredníctvom sestry Lucie z Fatimy päť sobôt, tu však Spasiteľ hovorí o deviatich. Sestre Konzoláte to Pán Ježiš odôvodnil takto: „Prosba mojej Matky o pobožnosť prvých päť sobôt je prejavom jej pokory, ktorú má aj v nebi, pretože sa necíti hodná rovnakej úcty. Moja prosba je však prejavom mojej lásky, ktorá nemôže zniesť, aby som dostal viac ako Tá, s ktorou sme v láske spojení.“

Pán Ježiš daroval 33 prisľúbení pre tých, ktorí si vykonajú novénu prvých sobôt /počas deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov/ ku cti Nepoškvrneného Máriinho Srdca. K týmto Spasiteľovým prisľúbeniam sa pripája ešte prisľúbenie Preblahoslavenej Panny, a to: jej „veľké prisľúbenie“: „Každú prvú sobotu sa zatvárajú brány pekla: nikto nebude zatratený. Brány očistca sa otvárajú. Veľa duší príde do neba. To je dielo milosrdnej lásky môjho Syna, ktorou odmieňa tie duše, ktoré uctievajú moje Nepoškvrnené Srdce!“ Sila príhovoru Panny Márie spočíva v tom, že vo všetkom verne plnila Božiu vôľu. Boh ju preto obdaril svojou mocou. Pápež Lev XIII. neváhal Máriu nazývať „orodujúca všemohúcnosť“.

Oslovili a zmenili nás nejako milosti, ktoré sa nám v tomto Roku Fatimy ponúkali? V dnešnom čítaní zo Starého zákona sme počuli o tom, že ľudia vtedy i dnes sú stále rovnakí. Hľadajú vinníka všade inde, len nie v sebe a správajú sa neraz tak, akoby bol Boh zodpovedný za nešťastie vo svete: „Vravíte: Nie je správne ako koná Pán. Počujte teda… Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne?“ (Ez 18, 25)

V poslednom, októbrovom zjavení, sa Panna Mária predstavila ako Kráľovná posvätného ruženca a v každom zo šiestich posolstiev vyzývala k modlitbe ruženca. Odpovedzme si na otázku: Máme na záver fatimského roka väčšiu vieru, že modlitbou ruženca spolu s našimi obetami môžeme skutočne všetko vyprosiť? Aké boli naše skutky a modlitby počas tohto roka? Ak nám prijímané milosti odhalili naše slabosti a hriechy, a tak prebudili v nás dobrú vôľu po náprave a hlbšom prežívaní svojej viery, tento rok priniesol svoje ovocie a nás pripravil na úkon zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ale čo je zasvätenie?

Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu vysvetľuje zasvätenie aj takto: Zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie možno výstižne nazvať aj dokonalým obnovením sľubov svätého krstu… ľudia skladajú pri svätom krste sľub, že sa zriekajú diabla a jeho márností: A tento sľub … je najväčší a najpotrebnejší. No kto z nás dodržuje tento veľký sľub? … práve (pre) zábudlivosť a neznalosť našich záväzkov vyplývajúcich zo svätého krstu… Kto zostáva verný sľubom svätého krstu? A na také zlo (sa) nenašiel lepší liek, … (len) zasvätením sa nášmu Pánovi cez jeho svätú Matku. Touto pobožnosťou sa zriekame diabla, sveta, hriechu a tiež samých seba, aby sme sa celí oddali Ježišovi Kristovi cez ruky Panny Márie.“

Podľa slov sestry Lucie z roku 1992: „To, čo ešte chýba a o čo nás prosí Panna Mária, je účinné zasvätenie našich sŕdc, našich spoločenstiev a rodín.” Akt zasvätenia znamená úplne sa vložiť do Srdca Panny Márie, navždy a celkom sa odovzdať jej materinskej láske. Keď sa jej celkom darujeme, ona nám daruje všetko čo má, ako Mama. Zasvätenie sa Panne Márii je prejavom našej dôvery, že nám bude vždy pomáhať, ale aj toho, že jej dovolíme, aby nám Ona pomáhala a priviedla nás k prameňu vykúpenia, k prebodnutému Srdcu Spasiteľa. Aj pre nás Panna Mária urobí veľké veci – v našej Rožňavskej diecéze, v jednotlivých farských spoločenstvách, komunitách, v našich rodinách, i pre každého jednotlivo, keď sa jej celkom odovzdáme, so všetkým a navždy – keď sa jej zasvätíme. Tým jej dáme možnosť vládnuť nad naším životom, lebo viac už nebudeme patriť sebe, ale jej. Ona preberie zodpovednosť a všetko bude jej dielom. A nielen do budúcna, ale ako hovorí sv. Maximilián Kolbe: „…ona aj spätne napraví všetko, čo sme pokazili v nás samých, v našom okolí a v druhých. Ona nás povedie: prítomnosť a minulosť. Pod svoju ochranu vezme úspechy našich prác a celú našu budúcnosť.“ Je to obrovské prisľúbenie Panny Márie tým, ktorí sa jej zasvätia!

Na cestu zasvätenia sme už vykročili a chceme po nej kráčať ďalej a vziať na ňu všetkých, ktorí sú nám zverení: naše mestá, obce a ich čelných predstaviteľov, naše rodiny, deti, príbuzných, susedov, kolegov, našich priateľov i nepriateľov. Veď Mária nás prosí, aby sme sa modlili a obetovali práve za tých, ktorí sú hriešni a urážajú jej Nepoškvrnené Srdce. Preto chceme zasvätiť nielen tých, ktorí sa horlivo modlili a viedli Fatimské soboty, ale i ľahostajných, ignorujúcich a rôzne sa protiviacich. Posolstvo Fatimy je práve o tom: modliť sa a obetovať za všetkých! Nezabúdajme, že zasvätenie môžeme vykonať aj v mene druhých. Panna Mária si želala zasvätenie Ruska. Mal ho vykonať Svätý Otec v jednote so všetkými biskupmi. Aj od nás si v zastúpení za druhých želá zasvätenie tých, ktorí ju ešte neprijali. V pobožnostiach prvých sobôt pokračujme ďalej, ony sú zmiernymi úkonmi, spolu so zmiernou svätou spoveďou a zmiernym svätým prijímaním. I naďalej robme to, o čo nás Panna Mária prosí. Všetko, o čo prosí a žiada Panna Mária vo Fatime, robí preto, že to chce Boh.

Bezprostrednú prípravu na zasvätenie začneme v piatok 6. októbra, znova zopakovaním 9 Pobožností fatimských sobôt, ktoré sme sa modlili od februára. V sobotu 7.okt. sa môžete pomodliť pobožnosť z marca alebo z októbra. 14.okt. sa v Rožňave pomodlíme pobožnosť pripravenú na október. Ale hlavne, pripravme sa na akt zasvätenia predovšetkým dobrou svätou spoveďou. A ak sa čo len trocha dá, kňazi, príďte spolu so svojimi veriacimi.

Aj v dnešnom Evanjeliu ide presne o to isté – o plnenie Otcovej vôle. Prvý syn povedal: Nechce sa mi. Ale oľutoval a šiel. Druhý povedal: Idem! Ale nešiel. Prijmite pozvanie Panny Márie a príďte. Ak sme doteraz neplnili všetky želania Panny Márie, je čas prijať tento mimoriadny dar, ktorý nám stále ponúka. Ona k nám putovala celé mesiace spolu s relikviami sv. Hyacinty a sv. Františka, prešla celou našou diecézou, zavítala do našich farností, navštívila naše chrámy, aby nás obdarovala. Tieto stretnutia boli hlboké a dojemné. Vráťme jej návštevu a poputujme teraz my za ňou: v sobotu 14. októbra do Rožňavy! Nemusíme uvidieť zázrak slnka, ako ho videli ľudia vo Fatime, ale nech sa v každom, kto príde, nanovo rozžiari Božie svetlo.

Milovaní bratia a sestry, teším sa, že prídete a zasvätenie diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie vykonáme spoločne. Žehnám vás v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého.

Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup