Archeológ Fabrizio Biscotti vyzdvihol znovu objavené dedičstvo malieb. Umelecké diela 50 rímskych katakomb predstavujú „najkonkrétnejšie a najčitateľnejšie svedectvo“ kresťanského prístupu ku smrti. Ako najvýznamnejší vedecký objav hodnotí odkrytie dvoch obrazových programov z doby cisára Konštantína (4. stor.). Pod čiernou vrstvou skryté maľby odkryli pomocou laserovej techniky.
Domitillitine katakomby sa vyvíjali od 2. storočia na juhu Ríma. Ich význam vzrástol, keď pápež Damasus I. (366-384) tu napomáhal úctu k rímskym svätcom, ako napr. k vojakom – mučeníkom Nereusovi a Achilleusovi. Populárnym sa stal aj hrob mučeníčky Petronelly, v ktorej ľudová zbožnosť videla dcéru sv. Petra apoštola.
Po páde Rímskej ríše rástla neistota v krajine a tak pápež Lev III. (795-816) dal preniesť pozostatky mučeníkov sv. Nereusa a Achilleusa do kostola pri kúpeľoch Caracalla-Therme. Domitilline katakomby upadli do zabudnutia a znovu ich objavili až v 16. storočí. Prvý vedecký výskum sa tam konal v polovici 18. storočia.
Cirkevno-historický význam v novšej dobe dostali hrobky skrze tzv. Pakt katakomb, ktorý v novembri 1965 niekoľko týždňov pred koncom Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) uzavreli v podzemných chodbách. V ňom sa 40 biskupi z celého sveta zaviazali k zvláštnej blízkosti chudobným.