Kľúčový deň pre Trumpa. Čo sa stane po 8. auguste?

Jeho význam pritom ďaleko presahuje rámec vojny na Ukrajine a môže mať globálne dôsledky.

Aké sú prognózy?

Väčšina prognóz sa v súčasnosti zhoduje, že Putin Trumpovo ultimátum odmietne a k žiadnemu prímeriu nedôjde. Existujú síce zástancovia teórie, že Kremeľ a Biely dom sú predsa len blízko k dohode, ale sú v drvivej menšine – hoci za určitých okolností (o ktorých sa zmienime nižšie) sa môžu ukázať ako správne postoje.

Ale pre svetovú geopolitiku budú mať udalosti po 8. auguste v každom prípade obrovský význam.

Pripomíname, že Trump sľubuje, že v prípade odmietnutia prímeria zo strany Putina zavedie 100 % clo na dovoz ropy z Ruska, ktorej najväčšími odberateľmi sú India a Čína.

Putin Trumpovmu ultimátu neverí

A hoci v západných médiách pôvodne prevládal skepticizmus ohľadom Trumpovej pripravenosti zaviesť takéto sankcie, americký prezident to v posledných dňoch sľubuje tak často, že odmietnutie ich zavedenia by bolo veľmi silným úderom na jeho imidž.

Zavedenie sankcií však so sebou nesie obrovské riziká pre USA a osobne pre Trumpa.

Ak Čína, India a ďalšie krajiny nezrušia nákupy ropy z Ruska a Trump oznámi 100 % clá na tovary z týchto a ďalších krajín, svet čaká nový kolotoč obchodnej vojny. Bude narušené obchodné prímerie s Čínou so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, vrátane napríklad ešte väčších obmedzení dodávok vzácnych kovov z Číny. Obchodná vojna začne aj s Indiou, ktorú Washington považoval za protiváhu Číny.

A ak bude Trump nakoniec nútený ustúpiť a zrušiť clá, bez toho, aby dosiahol obmedzenie vývozu ruskej ropy, nebude to už len úderom na imidž, ale geopolitickou porážkou Ameriky.

V tomto prípade sú otázky vojny na Ukrajine alebo vzťahov s Ruskom pre Čínu, Indiu a ostatné krajiny „globálneho Juhu“ druhoradé. Do popredia sa dostáva pojem suverenity.

Môžu Čína, India a ostatné krajiny dovoliť USA diktovať im, s kým môžu obchodovať a s kým nie?

Alebo je potrebné Američanom pripomenúť, kde je „ich miesto“ a ukázať im, že nemôžu prikazovať iným štátom, s kým majú obchodovať?

V prípade zavedenia ciel zo strany Washingtonu utrpí ekonomika Indie aj Číny. Otázka suverenity však môže byť v Pekingu a Dillí považovaná za dôležitejšiu ako ekonomický prospech.

Mimochodom, samostatnou otázkou je, prečo americkí Demokrati, ktorí v posledných mesiacoch spolu s republikánskymi jastrabmi aktívne presadzujú myšlienku zavedenia ciel proti kupcom ruskej ropy, ich nezaviedli, keď boli pri moci? Nie je to preto, že nechceli skončiť v tej istej extrémne riskantnej situácii, v akej sa teraz ocitol Trump?

Všeobecne povedané, Trump riskuje kolosálne.

Zelenskyj telefonoval s Trumpom

Týmto rizikám sa môže vyhnúť dvoma spôsobmi:

Prvý – predsa len prinútiť Indiu a potom aj Čínu, aby sa vzdali ruskej ropy. Podľa všetkého je to teraz hlavná úloha Trumpa. O to viac, že ak sekundárne sankcie donútia ostatné krajiny prestať nakupovať ruskú ropu, USA budú môcť podobný nástroj použiť aj z akéhokoľvek iného dôvodu proti akýmkoľvek štátom. Preto tlak na Dillí a Peking zo strany USA teraz enormne vzrastie. Nie je však isté, či to bude fungovať, aká bude reakcia Indov a Číňanov, ako aj Ruska (a či situáciu prudko eskaluje).

Druhá možnosť, ak prvá nezaberie, je pokúsiť sa opäť dohodnúť s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine. V situácii, keď prostriedky nátlaku sú už takmer vyčerpané, môžu Putina presvedčiť o prímerí len veľmi výrazné ústupky. A to nielen zo strany Trumpa, ale aj Ukrajiny (čo si vyžiada veľmi tvrdý tlak Washingtonu na ukrajinské orgány).

Posledná možnosť sa však v súčasnosti zdá takmer fantastická. O to viac, že jej realizácia bude veľmi náročná kvôli odporu Kyjeva, Európy a mnohých síl v rámci USA.

Ale ako už bolo povedané, v stávke je veľmi veľa. Preto po 8. auguste môžu nastať veľmi neočakávané zvraty.