Berlín 12. mája 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Armin Durgut)
Tureckí občania sa v rekordnom počte zúčastnili na voľbách v Nemecku, ktoré je domovom najväčšej anatólskej diaspóry, a rozhodli o tom, či sa dlhoročný prezident Recep Tayyip Erdogan stane prezidentom, informuje POLITICO
Zahraničné hlasovacie lístky boli v stredu letecky prevezené do Turecka, aby sa spočítali po tom, ako sa v utorok skončilo hlasovanie pre Turkov žijúcich v zahraničí pred domácim hlasovaním 14. mája, v ktorom líder čelí súboju so silnou opozičnou alianciou na čele s Kemalom Kılıçdaroğluom zo stredoľavej Republikánskej ľudovej strany (CHP).
Nemecko s takmer 1,5 milióna oprávnených voličov bolo hlavným centrom kampane tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a CHP, keďže hlasovanie v zahraničí sa začalo 27. apríla. Strany vylepili mestá plagátmi a vyslali autobusy, aby získali podporu.
“Určite máme viac ako 50-percentnú volebnú účasť,” povedal v utorok veľvyslanec Başar Şen pre televíziu BR24, čo je nárast oproti predchádzajúcemu rekordu 46 percent v posledných voľbách v roku 2018.
Podľa Kenana Kolata, predsedu berlínskej pobočky CHP, miestni predstavitelia berlínskeho konzulátu predpovedali ešte dramatickejší nárast v oblasti hlavného mesta, a to približne o 25 percent.
Tureckí voliči žijúci v zahraničí, ktorí môžu od roku 2014, keď Erdogan zmenil zákon, hlasovať len v zahraničí, v predchádzajúcich voľbách tradične neúmerne hlasovali za prezidentovu AKP. AKP v roku 2018 zvíťazila s 52 percentami hlasov, ale podľa volebného úradu YSK získala v Nemecku 64 percent hlasov.
Gökay Sofuoglu, predseda tureckej komunity v Nemecku, mimovládnej a nestranickej organizácie, povedal, že ho vyššia účasť trochu prekvapila, ale dodal: “Keď sa rozprávam s ľuďmi, je tu pocit, že pre mnohých sú to osudové voľby.”
Len v Berlíne je podľa nemeckých médií približne 100 000 oprávnených voličov. Kılıç Ahmet je jedným z nich. “Volil som Kılıçdaroğlua. Erdoğan je pri moci už viac ako 20 rokov. Konečne potrebujeme zmenu,” povedal po odovzdaní svojho hlasu na konzuláte v Berlíne. “V Európe je v podstate veľa Erdoğanových priaznivcov, ale tento rok by mohlo viac ľudí podporiť opozíciu.”
Ayhan Alpay, ktorý volil spolu so svojím priateľom Yurtsevenom Izcim, povedal, že hlasoval za Erdoğana, pretože si myslí, že “je dobrý prezident” a “ekonomika s ním prekvitá”.
“Pred tridsiatimi rokmi nemala moja rodina v Turecku žiadne peniaze. Teraz pracujú ako lekári a darí sa im,” dodal Alpay.
Zatiaľ čo však Erdogan v prvom desaťročí svojej vlády zaznamenal hospodársky rozmach, krajina teraz čelí brutálne vysokej inflácii a kríze životných nákladov, čo voličov privádza k opozícii.
V boji proti meniacim sa vlnám podpory Erdogan využil protizápadné nálady tých, ktorí sa cítia izolovaní v zahraničí.
“Touto hrdinskou štylizáciou sa vlamuje do otvorených dverí u ľudí, ktorí boli v posledných desaťročiach v Nemecku, ale aj v iných západných spoločnostiach štrukturálne diskriminovaní alebo sa stretávajú s protitureckým a protimoslimským rasizmom,” povedal Özgür Özvatan, výskumník v oblasti integrácie na berlínskej Humboldtovej univerzite.
Macit Karaahmetoğlu, nemecký stredoľavicový zákonodarca SPD tureckého pôvodu a podpredseda nemecko-tureckej parlamentnej skupiny priateľstva, kritizoval spôsob, akým je hlasovanie v zahraničí organizované: “Z hľadiska súdržnosti [v Nemecku] nebolo toto otvorenie volieb pre ‘zahraničných Turkov’ dobrým nápadom,” povedal.
Kampaň AKP v zahraničí v Európe organizuje najmä Únia medzinárodných demokratov (UID), ktorú nemecké orgány označujú za “lobistickú organizáciu AKP”. V posledných mesiacoch zákonodarcovia AKP opakovane cestovali do Nemecka, aby vystúpili v mešitách a na podujatiach tureckých združení organizovaných UID, hoci nemecké diplomatické pravidlá zakazujú pozývať zahraničných politikov na predvolebnú kampaň počas posledných troch mesiacov pred voľbami.
“Volebná kampaň AKP prebieha aj v Nemecku, ale veľa sa toho deje pod radarom. Tentoraz sa napríklad nekonajú žiadne masové podujatia a tlač je vylúčená,” povedal Serap Güler, nemecký politik zo stredopravých kresťanských demokratov.
Die Erdogan-Wahlplakate in Nürnberg sind umstritten, völlig ok. Aber sie zeigen, dass die AKP in Deutschland gut organisiert ist und die hiesigen Wähler ernst nimmt. AKP hat 4 Kandidaten aus Deutschland fürs Parlament nominiert, die größte Oppositionspartei CHP keinen einzigen. pic.twitter.com/lMKOyL7jL0
— Tuncay Özdamar (@TuncayOezdamar) May 3, 2023
Vo februári, pred začiatkom trojmesačného zákazu, predstaviteľ UID Adem Taflan na Twitteri uviedol, že skupina za šesť mesiacov zorganizovala stretnutia 124 zákonodarcov a 25 starostov s európskymi Turkami. Všetky tieto stretnutia neboli považované za volebné podujatia, uviedol hovorca UID pre nemeckú televíznu stanicu ZDF.
Jedno januárové vystúpenie v mešite vyvolalo rozruch, keď zákonodarca AKP vyzval na “zničenie” prívržencov zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a ďalších Erdoganových kritických skupín. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si neskôr kvôli týmto výrokom predvolalo tureckého veľvyslanca.
Zástupcovia UID a miestnej AKP v Berlíne nereagovali na viaceré žiadosti POLITICO o komentár.
Kolat z CHP Berlín tvrdil, že je v poriadku organizovať podujatia ako miestne združenie, ako to robí jeho skupina, ale ohradil sa proti pozývaniu politikov z Turecka na predvolebnú kampaň v Nemecku. Kolat povedal, že CHP Berlín v posledných mesiacoch nepozvala žiadnych politikov kvôli nemeckým diplomatickým pravidlám.
Namiesto toho CHP Berlín otvorila v Berlíne šesť volebných kancelárií a distribuovala letáky.