Dekrét o mučeníctve Anny Kolesárovej, ktorá bola počas vojny zastrelená sovietskym vojakom v roku 1944, schválil pápež František na jar tohto roku. „Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Bernarda Bobera, košického arcibiskupa – metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich. Nech sa teda ctihodná Božia služobnica Anna Kolesárová, laička, mučeníčka, ktorá z lásky ku Kristovi statočne bránila svoju ženskú dôstojnosť až po vyliatie svojej krvi, nazýva odteraz blahoslavenou. Dňom jej oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 20. november. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. V Ríme u svätého Petra dňa 22. augusta v roku Pána 2018, v šiestom roku nášho pontifikátu. František,“ prečítal kardinál vôľu Svätého Otca.

Na slávnosti sú prítomní aj apoštolský nuncius v Slovenskej republike Giacomo Guido Ottonello, ako aj emeritný apoštolský nuncius Henryk Jozef Nowacky. Na svätej omši sú slovenskí katolícki biskupi na čele s predsedom Konferencie biskupov Slovenska Zvolenským. Okrem nich prišlo viacero arcibiskupov a biskupov západného i východného obradu zo Slovenska i zo zahraničia.

V závere druhej svetovej vojny vtedy 16-ročné dievča zastrelil sovietsky vojak. Podľa Arcidiecézy Košice mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Na slávnostný obrad blahorečenia príde odhadom 25.000 ľudí, registrovaných je tisíc kňazov a rehoľníkov. TASR o tom informoval Jaroslav Fabian, hovorca Arcibiskupského úradu – Košická arcidiecéza.

K blahorečeniu prispeli aj vtedajšie zápisy vo farských matrikách, kronikách, úmrtnom liste, svedectvá ľudí či účastníci pútí ako svedkovia obrátení a vnútorných uzdravení. „Dňa 22. novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam z roku 1944, ktorý urobil miestny farár Anton Lukáč, generálny vikár pre Užhorodský dekanát. Túto skutočnosť dosvedčilo svojím podpisom päť očitých svedkov,“ povedal Fabian.

Ako informoval, proces blahorečenia sa začal 3. júla 2004 na podnet mladých ľudí zaujímajúcich sa o príbeh Anny Kolesárovej. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej 6. marca 2018.

„Blahorečenie má posilniť vieru. Vďaka Anke Kolesárovej máme mladých ľudí, ktorí sú ochotní obetovať sa z lásky a sú schopní vytvoriť pekné čisté vzťahy. Vytvoriť čistotu nie ako niečo samoúčelné, ale ako požehnanie, ako slobodu pre lásku. Aby vznikali pravdivé vzťahy a aby boli požehnané a vznikalo požehnanie aj pre nové generácie,“ uviedol pre TASR Pavol Hudák, rektor Domu Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce.

Trojdňový program, takzvaný Víkend blahorečenia, sa začal v piatok (31.8.) večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a vyvrcholí v sobotu slávnosťou na Štadióne TJ Lokomotíva Košice. Eucharistické slávenie s obradom blahorečenia je naplánované na 10.00 h a celebrovať ho bude J. Em. kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, legát pápeža Františka.

Ďakovné eucharistické slávenie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach bude spojené s uložením relikvií blahoslavenej Anny Kolesárovej v nedeľu (2.9.) o 10.30 h, celebruje Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita.

Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Slovensko zažije slávnosť blahorečenia po roku. V Bratislave bol vlani v septembri blahorečený salezián kňaz Titus Zeman. Predtým boli u nás v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na tom istom mieste v Petržalke.

Beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného. Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napr. v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napr. v reholi.

Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Jej život poznačilo rozhodnutie, ktoré si sama zvolila – radšej smrť než stratu panenstva. V závere druhej svetovej vojny ju zastrelil sovietsky vojak, ktorému sa odmietla podvoliť. Zomrela 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o jej smrti nachádza zápis z roku 1944, ktorý urobil tamojší farár – dekan Anton Lukáč. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Pri tomto hrdinskom čine ju podľa zápisu posilňoval eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k svätej spovedi a k svätému prijímaniu. Jej hrob je dodnes cieľom pútnikov z celého Slovenska, najmä z radov mládeže.

Desiatky tisíc veriacich

Približne 30 000 ľudí prilákalo do Košíc blahorečenie slovenskej mučeníčky Anny Kolesárovej. Na hlavnej sobotnej slávnosti, na ktorej bola Kolesárová vyhlásená za blahoslavenú, bolo približne 30 biskupov zo Slovenska i zahraničia, viac ako 600 kňazov, približne 650 rehoľníkov. Podujatie zabezpečovalo 630 dobrovoľníkov. Na oltári bolo 10 000 ruží.

Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober na záver slávnosti poďakoval Bohu, že doprial veriacim povzbudenie a silu svedectva, že naša kresťanská viera chce vyznávať a žiť hodnoty Evanjelia aj v ťažkých okolnostiach. “Po Bohu dnes ďakujeme nášmu Svätému Otcovi Františkovi za dar novej blahoslavenej Anky Kolesárovej. Cez osobu pána kardinála Becciu chceme vyjadriť poďakovanie a poslať pozdrav Kristovmu Námestníkovi priamo do Večného mesta. Eminenza, grazie per la Sua presenza e per il Suo servizi,“ uviedol Bober, ktorý vyzdvihol kňaza Pavla Hudáka, ktorý nielen rozhýbal proces blahorečenia, ale pričinil sa o živú úctu a šírenie odkazu Anny Kolesárovej. „Vo Vysokej nad Uhom začal púte radosti, ktoré sa plynúcim časom rozšírili o púť zrelosti, púte rodín a rôzne duchovné obnovy. V Domčeku Anny Kolesárovej pôsobí viac ako 20 rokov, a toto miesto navštívilo za ten čas cez 30-tisíc mladých ľudí,“ pripomenul arcibiskup.

Kolesárová bola podľa kardinála Giovanni Angela Becciu zavraždená, pretože kládla odpor, a pre vytrvalosť pri obrane svojej telesnej integrity a čnosti čistoty

Anna Kolesárová bola podľa prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Giovanni Angela Becciu zavraždená, pretože kládla odpor, a pre vytrvalosť pri obrane svojej telesnej integrity a čnosti čistoty. Ako uviedol v homílii počas blahorečenia, životopisný profil Anny Kolesárovej vyvoláva pocity pohnutia a obdivu. „ Ako šestnásťročná sa nachádzala pred tragickou dilemou: zostať nažive alebo zomrieť. Zostať nažive znamenalo poddať sa násilným inštinktom vojaka sovietskej armády a zradiť vlastné svedomie. Smrť by ju, naopak, priniesla čistú do náručia Boha, ktorého sa naučila nadovšetko milovať. Pred očami otca ju smrť zastihla večer 22. novembra 1944,“ pripomenul kardinál s tým, že byť hrdinom, a o to viac stať sa svätým, sa nedá dosiahnuť improvizovaním. „Anna Kolesárová dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu, ktorý sa v nej upevňoval každodennou modlitbou a prijímaním sviatostí. Jej viera ju urobila silnou a odvážnou, aby bez váhania prijala mučeníctvo. Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim, a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty,“ zdôraznil. Blahorečenie Anny Kolesárovej podľa neho znovu potvrdzuje hodnotu čistoty ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, „spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro“.

V histórii Cirkvi nie je podľa kardinála mladá Anna Kolesárová jediná, ktorá dosiahla úctu na oltári preto, lebo mučeníctvom bránila svoju čistotu. Pripomenul Máriu Goretti. „Aj ona bola obeťou slepej žiadostivosti muža. Už v prvých kresťanských časoch nachádzame dvanásťročnú svätú Agnesu, ktorá sa stala obrazom panny mučeníčky. Mohli by sme spomenúť mnohé rovesníčky blahoslavenej Anny, ako napríklad dvanásťročnú Albertinu Berkenbrock, zavraždenú 15. júna 1931 v Brazílii, alebo dievčatá z Talianska ako blahoslavenú Antoniu Mesina zo Sardínie, zavraždenú 17. mája 1935? blahoslavenú Pierinu Morosini z Bergama, zavraždenú v roku 1957, či Božiu služobnicu Santu Scorese z Bari, zavraždenú ako 23-ročnú. Mučeníctvo panenstva takto i naďalej svedčí o sile lásky Boha a lásky k Bohu, tej lásky, ktorá vždy prevyšuje zlobu človeka,“ uviedol prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Giovanni Angelo Becciu.

Kardinál pripomenul, že k mučeníctvu Anny Kolesárovej došlo v násilnom kontexte druhej svetovej vojny. „Dnes sme od vojny dosť časovo vzdialení. Európa prežíva pokoj viac ako 70 rokov. Nemôžeme však zabudnúť ani na to, že jednota Európy bola budovaná aj vďaka mnohým verným Kristovým učeníkom, ktorí trpeli a zaplatili životom za vernosť ideálom Evanjelia. Je veľa príbehov viery, ktoré podobne ako príbeh dievčaťa Anny ukrývajú bolestné osudy mnohých neobyčajných postojov. Tie nie sú zapísané v historických knihách, ale majú byť príkladom pre tých, ktorí považujú Európu iba za abstraktnú realitu, ktorú netvoria osoby, čo verili a veria v hodnoty, ktorých sa nemožno zrieknuť,“ povedal kardinál, podľa ktorého mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu a nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna podľa neho zlo premohla dobrom ukrytým vo svojom vnútri ako vzácny poklad. Upozornil, že v ten osudný večer, plný bolesti a plaču otca, svedka vraždy svojej jedinej dcéry, vyhrala vzácna perla nazývaná čistota.

Podľa kardinála aj keď žijeme v mieri, nemôžeme zabúdať, že mnohé krajiny sú zmietané vojnou a poznajú zverstvá zažité v minulosti v našej Európe. „Koľké deti a ženy sú aj dnes objektom násilia! Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin proti ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou,“ vyhlásil Giovanni Angelo Becciu. Týmto blahorečením Cirkev podľa neho prehlasuje, že čistota si aj v tejto dobe zachováva svoju príťažlivosť.

Prefekt vatikánskej kongregácie pripomenul, že Anna sa nebála darovať Kristovi vlastný život, aby chránila vzácny poklad svojej čistoty a stala sa tak, ako dosvedčuje jej vtedajší farár: hostia sanctae castitatis – obeť svätej čistoty. „Blahoslavená Anna našla poklad a aby ho získala, odovzdala všetko, čo mala: vlastný život,“ konštatoval. Tým, že si volila smrť, a nie zradu skutočnej lásky, sa podľa neho v Anne naplnili Kristove slová vyslovené na hore Blahoslavenstiev: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“. Všetci sme si podľa neho vedomí toho, ako je nevyhnutné chrániť to, čo je stvorené, pracovať pre čistotu ovzdušia, vody či jedla. „Podobne, a zrejme ešte aj viac, je potrebné chrániť čistotu toho, čo máme, a je to omnoho vzácnejšie: naše srdcia a medziľudské vzťahy,“ zdôraznil.

Kardinál si želá, aby sa svedectvo blahoslavenej Anny stalo silne atraktívne po duchovnej aj ľudskej stránke. „Zvlášť sa obraciam na vás, drahí mladí, aby som vám pripomenul, že Cirkev má vo Vás veľkú dôveru, do Vás vkladá nádej, že sa rozvinie nanovo kresťanská komunita a obnoví sa spoločnosť. Kvôli Vám bola pápežom Františkom zvolaná Synoda, aby sa dala odpoveď na Vaše očakávania Cirkvi, ktorá by mala byť viac autentická a evanjeliová. Potrebujeme to! Podľa príkladu a na príhovor blahoslavenej Anny usilujte sa žiť Evanjelium každý deň, tak v ľahkých, ako aj náročných situáciách. Blahoslavená Anna nás učí, že sa oplatí všetko znášať pre Krista, a to vždy bez kompromisov s vlastným svedomím,“ uviedol.

„Drahí bratia a sestry, najväčšie dobro, ktoré v živote môžeme mať, je náš vzťah s Bohom. Hľadiac na mučeníctvo mladej Anny, dcéry tejto milovanej zeme a miestnej Cirkvi, prosme, aby naše srdcia boli priľnuté ku skutočným pokladom kresťanských čností. Aby sme každý deň hľadali najvzácnejšiu perlu, ktorou je Boh. Strážme si čistotu našich sŕdc, aby sme sa stali blahoslavenými a mohli jedného dňa vidieť Boha. Spoločne volajme: Blahoslavená Anna, oroduj za nás,“ dodal na záver homílie prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Giovanni Angelo Becciu.