V Juhočínskom mori sa rozpútala tajná vojna

Po období relatívneho pokoja a ticha sa v Juhočínskom mori opäť rozpútala geopolitická búrka. Tentoraz ide o dva konflikty: jeden menší spor medzi Čínou a Malajziou a druhý vážny spor medzi Čínou a Filipínami, píše Haley Zaremba pre Oil Price

05. 05. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 5. mája 2023 (HSP/Foto:Screenshot Twitter/Spotlight on China)

▶ ❚❚ ↻

Juhočínske more je jednou z najvyťaženejších námorných trás na celom svete. Podmienky, ktoré ho robia takým cenným – konkrétne jeho poloha na pobreží značného počtu ázijských krajín – však viedli aj k veľkému regionálnemu napätiu v otázkach vlastníctva, práv a držby. Na rozsiahle, prekrývajúce sa časti tohto cenného kúska Tichého oceánu si v súčasnosti robia nárok Brunej, Čína, Malajzia, Indonézia, Filipíny, Taiwan a Vietnam.

Čína, ktorá si robí najväčšie nároky na Juhočínske more a historicky (a neustále) najagresívnejšie vystupuje vo svojich pozíciách a neustále rozširuje svoju vojenskú prítomnosť v týchto vodách, vyvoláva v regióne politickú nespokojnosť. Peking si nárokuje zvrchovanosť nad viac ako 90 % Juhočínskeho mora, pričom používa vymedzenie označované ako “deväť čiar”, ktoré zasahuje do výlučných hospodárskych zón Vietnamu, Filipín, Malajzie, Bruneja a Indonézie. Výsledkom je, že geopolitické spory o práva na more sú skôr pravidlom ako výnimkou.

Keď začiatkom tohto roka malajzijský premiér Anwar Ibrahim uskutočnil svoju prvú oficiálnu návštevu Číny, úradníci sa ostro pýtali Malajzie na jej prieskumné aktivity v oblasti, ktorú označila za výlučnú hospodársku zónu Číny v Juhočínskom mori. Ibrahim neprekvapivo vyhlásil, že tieto vody v skutočnosti patria Malajzii, a preto “spoločnosť Petronas bude pokračovať vo svojich prieskumných činnostiach”. Podľa spravodajstva Al-Džazíry “táto výmena poukazuje na rastúce úsilie Pekingu vyvíjať tlak na Kuala Lumpur, aby nevyužíval energetické zdroje pod jeho kontrolou, aj keď sa Anwar snaží prehĺbiť čínsko-malajzijské vzťahy,” tvrdia analytici.

Teraz, len o pár mesiacov neskôr, sa Čína opäť dostala na titulné strany novín pre svoje zastrašovanie a šikanovanie v Juhočínskom mori, ale tentoraz sú protivníkom Pekingu Filipíny. Na prvý pohľad sa spor medzi Čínou Si Ťin-pchinga a Filipínami Ferdinanda Marcosa týka práv na rybolov. Všetko sa začalo koncom apríla, keď Filipíny verejne obvinili čínsku pobrežnú stráž, že používa “nebezpečné manévre” a “agresívnu taktiku” na zastrašovanie filipínskej pobrežnej stráže vo vodách, ktoré sú pod kontrolou Filipín. Podľa agentúry Reuters sa nahlásený incident odohral v rybárskych vodách v oblasti Druhej Tomášovej plytčiny, ktorá je “ohniskom predchádzajúcich sporov a nachádza sa 105 námorných míľ (195 km) od pobrežia”.

Podľa nových správ z tohto týždňa však v bojoch medzi Filipínami, Malajziou a Čínou v skutočnosti vôbec nejde o rybolov alebo dokonca o ťažbu ropy – namiesto toho je to len jedna z bitiek v “tajnej vojne o kontrolu internetu”. Mnohé z aktivít, ktoré sa v poslednom čase uskutočňujú v Juhočínskom mori, sa skutočne zdajú byť príliš militarizované a veľkolepé na to, aby išlo o obyčajný spor o rybolov. V apríli tohto roku USA a Filipíny uskutočnili historicky najväčšie vojenské cvičenia v Juhočínskom mori, po ktorých nasledovali plány Číny a Singapuru na ďalšie veľké vojenské cvičenia.

Podľa správ z The Hill ” najväčším ekonomickým aktívom, o ktoré sa v regióne bojuje, sú veľké dáta – a budúcnosť celého internetu závisí od toho, kto vyhrá bitku o ovládnutie tejto strategickej vodnej cesty”. Jadrom vojny sú podmorské káble. Viac ako 99 % všetkej medzinárodnej internetovej prevádzky sa prenáša prostredníctvom takýchto podmorských káblov, ktoré v drvivej väčšine kontroluje hŕstka veľkých technologických spoločností v USA, “konkrétne Alphabet, vlastník Google, Meta, vlastník Facebooku, Amazon a Microsoft”. Keďže internetová ekonomika v Ázii sa rozrastá – očakáva sa, že len do roku 2030 dosiahne hodnotu 1 bilión dolárov -, aj ďalšie hospodárske mocnosti chcú teraz získať svoj kus tohto koláča. Ten, kto bude kontrolovať káble, ktoré prechádzajú cez Juhočínske more, si bude robiť veľký nárok na tento 1 bilión dolárov.

Inými slovami, v dohľadnej dobe neočakávajte v Juhočínskom mori nič, čo by sa približovalo prímeriu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Polícia na slovenských cestách zaznamenala v roku 2025 v porovnaní s minulým rokom viac vodičov pod vplyvom drog. V období od začiatku roka do konca novembra stúpol aj počet ťažkých zranení pri dopravných nehodách. Naopak, klesol počet obetí aj ľahkých zranení. Vyplýva to zo štatistík, ktoré v piatok na tlačovej konferencii prezentoval viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič.

Čítať viac | 20:08

Zelenskyj oznámil, že nasadenie ruských rakiet Orešnik do Bieloruska sa blíži ku koncu. Ukrajina podľa neho vie, kde bude systém nasadený a tieto informácie poskytla aj svojim partnerom.

20:07

Turisti budú musieť od 1. februára zaplatiť dvojeurový poplatok, ak sa budú chcieť priblížiť k slávnej rímskej Fontáne di Trevi, oznámil v piatok starosta Ríma Roberto Gualtieri.

Čítať viac | 19:54

Dopravná nehoda osobného auta vo štvrtok (18. 12.) popoludní na Bzinskej ulici v Novom Meste nad Váhom si vyžiadala jedného zraneného. Zasahovali pri nej novomestskí hasiči. Informovalo o tom v piatok na sociálnej sieti Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trenčíne.

Čítať viac | 19:36

„Ukázalo sa, že EÚ má v Rusku viac aktív ako objem zmrazených ruských prostriedkov. Ak Rusko odpovie zrkadlovo, Európa prehrá,“ — maďarský premiér Viktor Orbán odhalil, prečo bruselská skupina zmenila názor na expropriáciu ruských peňazí.