V Egypte objavili najstarší kresťanský kláštor na svete

Káhira 16. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)

Nález, ktorý zatiaľ najstarším datovaným kláštorom na celom svete, ktorého vek sa odhaduje na viac ako 1600 rokov, môže zmeniť vnímanie ľudstva a jeho znalosti kresťanstva. Bohužiaľ sa bude musieť zasypať pieskom, pretože rozpadnuté múry by údajne nevydržali skúšky počasia

Pri prekvapivom náleze počas vykopávok v oáze Bahariya v egyptskej púšti našiel nórsky výskumný tím zvyšky toho, čo sa javí ako najstarší datovaný kresťanský kláštor na svete.

Múry a podlahy s gréckymi nápismi boli zachovalé, čo sa považuje za raritu, pretože budovy sú staré viac ako 1500 rokov. Odborníci potvrdili, že početné vykopané predmety, vrátane mincí, keramiky a sklenených predmetov, pochádzajú z doby okolo roku 350 nášho letopočtu.

“Je to neuveriteľne zábavné a vzrušujúce. Zdá sa, že ide o najstarší kresťanský kláštor na svete,” povedal Victor Ghica, profesor staroveku a raného kresťanstva z Nórskej teologickej školy nórskej televíznej a rozhlasovej korporácii NRK (Norsk Rikskringkasting).

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa MF vitenskapelig høyskole (@mfvitenskapelighoyskole)

Posledná časť kláštora bola vykopaná v decembri. Našli okrem iného dobre vybavené kuchyne s rúrami a stolmi. Vedci našli v zemi diery, o ktorých sa domnievajú, že boli použité na ukladanie hlinených nádob s vínom. Uprostred je potom hala so zvyškami šatníkov.

“Je to ako vniknúť do niečieho domu. Našli sme taniere, riad v rúre, ich posledné jedlo, zvyšky rybích kostí a zvieracích chlpov, nádoby s obilím. To všetko po sebe zanechali, keď opúšťali kláštor, pravdepodobne v piatom alebo šiestom storočí,” poznamenal Ghica.

Možno ešte prekvapivejšie je, že mnísi nežili sparťanským životom. Zistenia ukazujú, že boli obklopení veľmi exkluzívnym tovarom, ako bolo sklo zo súčasného Tuniska a Alžírska.

“Zistenie mení naše chápanie raného kresťanstva. Už okolo roku 350 nášho letopočtu existovali dobre zavedené kláštorné komunity na samom okraji rímskej ríše, čo je extrémne skoro,” predpokladá Ghica.

Historik Håkon Steinar Fiano Teigen tvrdil, že nález vzbudí veľký záujem bádateľov, pretože aj keď je o egyptských kláštoroch známe mnoho z písomných prameňov, veľkolepých archeologických objavov je stále málo.

“Teraz, keď sme dostali definitívne datovanie najstaršieho kláštora na svete, ktorý sme vykopali, nie je to nič iné ako medzinárodná senzácia. Nie je možné zveličovať význam mníšskeho hnutia pre cirkev. A všetko to začalo tu v egyptskej púšti okolo roku 350,” zdôraznil Vidar Haanes, profesor cirkevných dejín z nórskej teologickej školy so sídlom v Osle.

Napriek veľkej kultúrnej a historickej hodnote sa ale kláštor nikdy nestane lákadlom pre turistov alebo iných bádateľov, pretože je takmer nemožné ho uchovať pod šírym nebom.

“Časti kláštora sú bohužiaľ náchylné k vonkajším vplyvom, najmä múry postavené z hliny. Dve dažďové prehánky a štyri roky vetra kláštor zničia. Najlepší spôsob, ako ho zachovať, je vrátiť piesok späť. Je to srdcervúce, ale na vlastné oči som videl, ako zmizli ďalšie archeologické náleziská,” uzavrel Ghica.

V polovici februára sme písali o tom, že spoločný egyptsko–americký tím archeológov objavil pravdepodobne najstarší pivovar na svete v egyptskej provincii Suhag.

Podľa Mostafa Waziriho, generálneho tajomníka Najvyššej rady pre starožitnosti Egypta, sa pivovar pravdepodobne datuje do éry faraóna Narmera, ktorý vládol asi pred 5 000 rokmi. Zdôraznil, že pivovar, kde sa pivo vyrábalo, sa skladal z ôsmich veľkých pozemkov s dĺžkou 20 metrov a šírkou 2,5 metra, z ktorých každý mal asi 40 hlinených nádob používaných na ohrev vody a obilia.

Podľa Adamsa by továreň mohla vyrobiť asi 22,4 litra piva naraz. Verí, že bol postavený na tomto mieste kvôli tomu, aby sa mohli vykonávať rituály, ktoré sa konali vo vnútri pohrebných miestností prvých vládcov starovekého Egypta.