Môj profil 
Predplatné
Kým v posledných rokoch bola v popredí záujmu historikov pápežskej diplomacie 20. storočia predovšetkým vatikánska východná politika pápežov Pavla VI. a Jána Pavla II., teda obdobie rokov 1963-1989, organizátori benátskeho podujatia chceli obrátiť pozornosť k predchádzajúcim dvom desaťročiam pápežskej diplomacie v jej vzťahu k stredovýchodnej Európe. Toto dvadsaťročie zahŕňa zložité obdobie od konca vojny a prechodného povojnového obdobia “ľudových demokracií”, ktoré už presadzovali komunistickú politiku a s jedinou výnimkou odmietli akýkoľvek diplomatický kontakt s pápežom, cez dramatické roky najtvrdšieho prenasledovania Cirkvi a vzájomnej izolácie Svätej stolice a miestnych cirkví až po počiatky istého diplomatického a ekumenického otvárania sa v období uvoľnenia medzinárodného napätia, ktoré vošlo do dejín ako vatikánska východná politika.
Podujatie, ktoré sa uskutočnilo v historických priestoroch starobylého Marciana v centre Benátok, na úvod pozdravili kardinál Jozef Tomko, benátsky patriarcha Francesco Moraglia a prezident Pápežského výboru pre historické vedy Bernard Ardura. Vedeckú časť konferencie otvorila autorka konceptu podujatia profesorka Emília Hrabovec, členka Pápežského výboru pre historické vedy a prodekanka Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty, ktorá poukázala na základné metodologické problémy štúdia sledovaného obdobia, rôznosť využívaných prameňov a disparitu perspektív, chýbajúce porovnávacie a syntetizujúce štúdie a na skutočnosť, že historická veda pri výskume pontifikátu Pia XII. preferuje vojnové obdobie, kým jeho povojnová časť je zväčša na okraji záujmu.
Podujatie pokračovalo analýzou situácie v jednotlivých štátoch stredovýchodnej Európy. Mirosław J. Lenart z Univerzity v Opole predstavil cirkevnopolitickú a medzinárodnopolitickú dimenziu otázky nových poľských západných hraníc, emeritný rektor Lublinskej univerzity Stanisław Wilk analyzoval vzťah kardinála Wyszyńského a pápežov Pia XII. a Jána XXIII., Emília Hrabovec hovorila o vývoji v postoji pápežskej diplomacie voči Československu 1945-1965, o faktoroch, ktoré ho podmieňovali, o rôznosti cirkevnej a politickej situácie a vnímania Svätej stolice v českých krajinách a na Slovensku a o roli slovenského a českého exilu vo vzťahoch k Vatikánu, András Fejérdy o probléme nominácie biskupov vo vzťahu medzi Svätou stolicou a komunistickým Maďarskom, Róbert Letz o procese proti trom slovenským biskupom, Roberto Scagno o odraze studenej vojny v perzekúcii gréckokatolíkov v Rumunsku. Zaujímavé poznatky priniesol referát riaditeľa Historického archívu Štátneho sekretariátu Johana Ickxa, venovaný dosiaľ neznámym pokusom Pia XII. nadviazať v rokoch 1945-1947 diplomatický kontakt s Moskvou.
Popoludňajší blok konferencie mal ťažiskovo historicko-teologický a kanonistický charakter a sústredil sa na obraz a definíciu mučeníctva a svätosti a priblíženie osobností, ktoré odmietli kompromisy s režimom i s nárokmi na katolícky život. V jeho rámci referovali Józef Kijas z Kongregácie pre kauzy svätých a Ádám Somorjai zo Štátneho sekretariátu, ktorý priblížil politické presvedčenie maďarského kardinála Mindszentyho, do smrti verného konceptu svätoštefanskej cirkvi a jednotného Uhorska.
Účastníci konferencie sa zhodli v mienke, že na rozdiel od väčšiny konferenčných podujatí, ktoré majú často repetitívny charakter, prinieslo benátske podujatie zásadné nové poznatky a prispelo k odbúraniu rôznych historicky neoverených, ale hlboko zakorenených schématických predstáv. Zo slovenského hľadiska je mimoriadnym úspechom, že konferencia vniesla do historického diskurzu dosiaľ v zahraničí prakticky neznámu slovenskú problematiku a predstavila medzinárodnému publiku veľkú osobnosť biskupa Jána Vojtaššáka.
TK KBS informovala Emília Hrabovec
.jpg)
.jpg)
