Košice 25. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Pretrvávajúcim problémom rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky je rýchlosť a efektívnosť konania. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) aj v roku 2017 prostredníctvom rozhodovacej činnosti chránil okrem iného aj právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ktorých porušenie namietali fyzické a právnické osoby prostredníctvom ústavnej sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy.

Ústavný súd vyslovil v roku 2017 až v 289 nálezoch porušenie uvedených článkov ústavy a dohovoru. Pre porovnanie nárastu nálezov, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie hore uvedených článkov ústavy a dohovoru, uvádzame nasledujúce štatistické údaje za posledných päť rokov:

• v roku 2013 v 212 nálezoch,
• v roku 2014 v 258 nálezoch,
• v roku 2015 v 221 nálezoch,
• v roku 2016 v 263 nálezoch,
• v roku 2017 v 289 nálezoch.

Pri pohľade na rozhodovaciu činnosť jednotlivých všeobecných súdov ústavný súd v roku 2017 vydal najväčší počet nálezov týkajúcich sa porušenia už uvedených článkov ústavy a dohovoru v prípade týchto súdov:

• Okresného súdu Bratislava I v 30 nálezoch,
• Krajského súdu v Bratislave v 22 nálezoch,
• Okresného súdu Žilina v 22 nálezoch,
• Okresného súdu Košice I v 21 nálezoch,
• Okresného súdu Piešťany v 17 nálezoch.

Výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú boli všeobecné súdy na základe nálezov ústavného súdu povinné sťažovateľom uhradiť v súvislosti s porušením uvedených článkov ústavy a dohovoru, dosiahla v roku 2017 hodnotu 735 400 €.

V súvislosti s problematikou porušenia už uvedených článkov ústavy a dohovoru ústavný súd na základe štatistických údajov poukazuje na alarmujúci stav extrémnych a opakovaných prieťahov.

Extrémne prieťahy sú prieťahy v konaniach pred všeobecnými súdmi alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré začali do roku 2000 (vrátane) a k 31. decembru 2017 neboli právoplatne skončené. V roku 2017 ústavný súd z celkového počtu 289 nálezov konštatoval porušenie uvedených článkov ústavy a dohovoru v súvislosti s extrémnymi prieťahmi až v 26 nálezoch.

Tabuľka č. 1: Prehľad nálezov za rok 2017, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu ku konaniam s extrémnymi prieťahmi

Zdroj: vlastný

Opakované prieťahy sú prieťahy v konaniach pred všeobecnými súdmi alebo orgánmi činnými

v trestnom konaní, v ktorých ústavný súd opakovane nálezom konštatoval porušenie uvedených článkov ústavy a dohovoru. V roku 2017 ústavný súd z celkového počtu 289 nálezov konštatoval porušenie uvedených článkov ústavy a dohovoru v súvislosti s opakovanými prieťahmi až v 12 nálezoch.

Tabuľka č. 2: Prehľad nálezov za rok 2017, v ktorých ústavný súd opakovane vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Zdroj: vlastný

„Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 633/2016 (predchádzalo sp. zn. I. ÚS 584/2012) konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava II (sp. zn. 14 C 134/87) došlo k zbytočným, extrémnym a navyše aj opakovaným prieťahom, čo je v právnom štáte neprijateľné. Ústavný súd už vo svojom prvom náleze sp. zn. I. ÚS 584/2012 z 13. februára 2013 vyslovil, že Okresný súd Bratislava II porušil základné právo sťažovateľa. Navyše, je v rozpore s morálkou a etikou, ktorú by mal mať sudca v sebe zakorenenú, aby v demokratickom a právnom štáte súdne orgány nedokázali ani po 30 rokoch právoplatne rozhodnúť vo veci samej“, vysvetľuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

„Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 25/2017 (predchádzalo sp. zn. II. ÚS 3/09), ktoré na Okresnom súde Žilina (sp. zn. D 1356/95) trvalo viac ako 22 rokov, taktiež konštatoval extrémne a opakované prieťahy. Neefektívna činnosť Okresného súdu Žilina v danom konaní aj vzhľadom na prvý nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 zo 17. marca 2009 je
z ústavnoprávneho aspektu neakceptovateľná“, objasňuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

„Ústavný súd s ohľadom na svoju doterajšiu judikatúru a predovšetkým z ústavnej povinnosti chrániť práva občanov Slovenskej republiky považuje stav, v ktorom účastník konania nedisponuje rozhodnutím vo veci samej v dôsledku zbytočných prieťahov, za neprípustný, čo má za následok vytváranie negatívneho obrazu verejnosti o súdnej moci v Slovenskej republike“, uzatvára predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Redakciu informovali z Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky