Zvyšných kandidátov, ktorými sú prokurátor ÚŠP Peter Kysel a advokát Daniel Lipšic, vypočul výbor v pondelok (1. 2.). Verejnosť môže sledovať priamy prenos z híringu na webe RTVS.

Každý kandidát v úvode predstaví dôvody na kandidatúru, pracovné skúsenosti či publikačnú činnosť. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru i ďalších prítomných poslancov. Možnosť pýtať sa má aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, respektíve zástupca prezidentskej kancelárie. Predseda výboru Milan Vetrák (OĽANO) už v pondelok informoval, že členovia výboru sa budú snažiť posúdiť odborný a morálny profil kandidáta a predpoklady na plnenie funkcie špeciálneho prokurátora.

Verejný híring je podmienkou na voľbu v parlamente. Predstavitelia koalície tvrdia, že pre voľbu bude dôležité verejné vypočutie, po ktorom sa chcú dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Špeciálny prokurátor by sa mal voliť na aktuálnej schôdzi NR SR, presný termín zatiaľ nie je známy.

Šéfom ÚŠP chcú byť štyria kandidáti – advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.

Ján Šanta: Šéf Úradu špeciálnej prokuratúry by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom

Šéf Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom. Uviedol to prokurátor ÚŠP Ján Šanta počas vypočúvania kandidátov na nového šéfa úradu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Špeciálny prokurátor by mal podľa neho častejšie robiť odpočet svojej činnosti. Podčiarkol i dôležitosť vysvetľovania procesov či postupov špeciálnej prokuratúry verejnosti. Poukázal na poddimenzovanosť ÚŠP a potrebu zefektívniť prijímací proces prokurátorov. Deklaroval tiež, že pri zmenách štruktúry ÚŠP sa nemá zrušiť oddelenie extrémistickej kriminality, len by sa malo zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality. Hovorí o zefektívnení a lepšom prerozdelení práce.

Šanta skonštatoval, že špeciálny prokurátor by mal naďalej aktívne dozorovať veci, ale v rozumnej miere, aby to nebolo na úkor jeho kontrolnej a riadiacej činnosti v rámci úradu. Ako subjekt kontrolovaný by mal zas podľa neho robiť pravidelný odpočet svojej činnosti raz za pol roka, a to pred verejnosťou i NR SR. Hovorí o transparentnosti a otvorenosti, aby sa mohli pýtať aj médiá a tretí sektor. Zdôraznil úlohu komunikácie a vysvetľovania verejnosti pri predchádzaní znižovaniu dôvery voči prokurátorom.

Medzi opatrenia na zamedzenie zlyhaniu špeciálneho prokurátora zaradil i odôvodňovanie prípadného presunutia spisu.

“Ak bude chcieť zmeniť toho-ktorého prokurátora, vec prideliť inému, odňať ju a podobne, musí to urobiť na základe písomného opatrenia, možno s výnimkou zjavných organizačných zmien, napríklad pri odchode do dôchodku,” priblížil s tým, že zmena spisu má byť zaznamenateľná.

Podčiarkol aktuálnu personálnu poddimenzovanosť ÚŠP.

Priestor na legislatívnu zmenu vidí vo vytvorení personálneho zásobníka prokurátorov po vzore súdov a tiež v zefektívnení procesu prijímania prokurátorov. Zdôraznil aj ambíciu približovať sa k elektronickému spisu.

Deklaroval, že pri zmenách štruktúry ÚŠP, ktoré navrhuje generálny prokurátor, sa nemá rušiť ani zlučovať oddelenie na boj s extrémizmom, len sa má zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality, kam patria i oddelenia na boj s korupciou a s organizovaným zločinom.

“Nikto nechce oslabovať žiadnu agendu, nikto žiadnu agendu nepodceňuje ani nepreceňuje,” uviedol s tým, že doteraz bol extrémizmus na ÚŠP samostatné oddelenie, nespadalo pod žiaden odbor a bolo podriadené priamo pod špeciálneho prokurátora.

.

Za prvoradý a jediný dôvod zmien označil zefektívnenie a optimalizáciu činnosti ÚŠP, aby všetci prokurátori na tomto odbore boli rovnomerne vyťažení. V rámci návrhu štrukturálnych zmien úradu podľa jeho slov smeruje na vládu aj požiadavka zvýšiť personálny stav o troch prokurátorov.

Šanta odpovedal aj na otázky o spochybňovaní výpovedí spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, pri aktuálnych kauzách. Odmieta spochybňovanie tohto inštitútu. Zdôraznil, že výpovede kajúcnikov musia byť podložené nie jedným, ale viacerými ďalšími dôkazmi a “miera spolupráce a objasnenia trestnej činnosti musí zďaleka prevyšovať vlastnú trestnú činnosť toho-ktorého páchateľa”. Vysvetlil, že v prípade páchateľa stíhaného za vážnu ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť musí ísť o objasňovanie celého reťazca trestnej činnosti a odhalenie vyššieho počtu podozrivých či budúcich obvinených pri organizovanom zločine. Je tiež podľa neho rozdiel, či niekto naozaj vypovedá alebo “selektuje a skúša, čo zaberie, krúti sa typom ‘neviem, nespomínam si, musím si premyslieť'”.

V tejto súvislosti opäť zdôraznil potrebu komunikovať s verejnosťou, aby sa predišlo spochybňovaniu procesov aj zo strany politikov. Hoci platí zásada mlčanlivosti a prokurátori nemôžu zverejniť všetky podrobnosti prípadov, stále sa podľa neho dá niektoré veci verejne vysvetliť.

Šanta pri híringu poukázal na svoje pôsobenie na ÚŠP. Pripomenul, že je na úrade od začiatku jeho vzniku. Za tie roky má podľa vlastných slov sformulovanú víziu a názor na to, čo sa robilo zle.