Okrem iného navrhoval, aby sa referendum o skrátení volebného obdobia nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Novela mala reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda. Účinnosť zmien navrhoval Svrček od marca 2024.

Do druhého čítania poslanci neposunuli ani obdobný návrh z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Ten chcel zmenu docieliť úpravou ustanovení v ústave o zániku mandátu poslanca NR SR tak, aby zanikol aj uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda.

 Súdom by sa mohla rozšíriť právomoc konať v rodinných veciach

Slovenský súd by po novom mohol konať aj v prípadoch, keď si to vyžaduje záujem maloletého, ktorý nemá obvyklý pobyt na území SR. Vyplýva to z novely zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

“Toto ustanovenie bude mať uplatnenie najmä v prípade, ak ide o slovenského občana v krajine, s ktorou SR nie je viazaná žiadnou zmluvou, a je to potrebné na ochranu práv a záujmov maloletého,” spresnilo Ministerstvo spravodlivosti SR.

Príslušný by mal byť v týchto veciach Okresný súd Trnava. Upraviť by sa mali aj ďalšie procesné náležitosti.

Zmeny sa majú týkať aj postupu pri priamom výkone dôkazu cudzím justičným orgánom.

“Ďalej sa dopĺňa úprava o osobnom doručovaní a o prítomnosti zástupcov cudzích orgánov. Upravuje sa tiež doručovanie osobám do zahraničia a zavádza sa fikcia doručenia aj pre prípady, keď sa osobe v zahraničí nepodarilo písomnosť doručiť alebo keď je doručenie písomnosti spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,” priblížil rezort.

.

Predkladateľ ozrejmuje, že nariadenia EÚ sú v jej členských štátoch priamo aplikovateľné, bez nutnosti prijatia vnútroštátnej legislatívy.

“V záujme zabezpečenia správneho a jednotného uplatňovania citovaných nariadení v podmienkach slovenskej aplikačnej praxe sa javí ako žiaduce a účelné vykonať vybrané vnútroštátne legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia ich bezproblémovú implementáciu v Slovenskej republike,” podotkol rezort.

Novelizácia má reagovať na novú európsku právnu úpravu v oblasti medzinárodného práva súkromného a procesného. Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť 1. júla, niektoré jeho časti o mesiac neskôr.

Plénum odmietlo viacero návrhov z dielne ĽSNS

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli viacero návrhov z dielne opozičnej ĽSNS. Kotlebovci tak neuspeli napríklad so zmenou ústavy, ktorá mala podľa ich slov ochrániť suverenitu, mier a bezpečnosť SR a jej občanov pred zahraničnými ozbrojenými silami. Do druhého čítania neprešla ani ich novela zákona o výchove a vzdelávaní, ktorou mienili zvrátiť trend obezity u detí a mládeže napríklad zákazom predaja nezdravých potravín a nápojov v školách.

Plénum odmietlo aj ich novelu Trestného zákona, ktorou chceli znížiť vekovú hranicu vylučujúcu trestnú zodpovednosť zo 14 na 12 rokov. ĽSNS sa pritom odvolávala na štatistiky upozorňujúce na vysoký počet trestných činov páchaných maloletými. Tvrdí, že dochádza k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti.

“Takýto typ kriminality je na výraznom vzostupe práve v oblastiach s vysokým zastúpením asociálnych obyvateľov, žijúcich najčastejšie v cigánskych osadách, v blízkosti miest a obcí,” uviedli s tým, že “asociáli” čoraz viac využívajú maloletých do 14 rokov na páchanie rôznych foriem kriminality, pričom ide často o ich vlastné deti.

Okrem toho ĽSNS neuspela ani s novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Strana mienila legislatívnou zmenou obmedziť plytvanie verejnými zdrojmi. V zákone navrhovala definovať, že skutočné výdavky štátneho rozpočtu v poslednom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť jednu desatinu celkových skutočných výdavkov štátneho rozpočtu za prvých desať kalendárnych mesiacov v aktuálnom rozpočtovom roku.

Do druhého čítania neprešla ani novela zákona o odpadoch, ktorou chceli poslanci ĽSNS zefektívniť triedenie odpadov na cintorínoch. V lokalitách cintorínov navrhovali umiestniť zberné nádoby na triedený odpad.

 Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku ide do druhého čítania

Predchádzať úpadkom firiem by mohla preventívna reštrukturalizácia. Nový inštitút dobrovoľného ozdravenia spoločnosti by mali využiť podnikatelia, ktorí vedia o svojich možných finančných ťažkostiach a hrozí im, že sa v nasledujúcom období dostanú do platobnej neschopnosti. Vyplýva to z návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý v utorok posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

“Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, keď úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní,” uviedlo ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe k zákonu.

Hlavnou novinkou navrhovaného zákona je inštitút verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Na rozdiel od firiem v úpadku, ktoré sa usilujú o reštrukturalizáciu až v čase, keď im reálne hrozí konkurz, je preventívna reštrukturalizácia dobrovoľná a umožňuje dlžníkovi väčší vplyv na celý proces ozdravenia jeho spoločnosti.

Verejnú aj neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu musí schváliť súd, no v prípade neverejnej ide v podstate iba o dohodu dlžníka s financujúcimi bankami. Verejná aj neverejná preventívna reštrukturalizácia je právom dlžníka a môže sa začať len na jeho návrh. Podmienkou podania návrhu je vypracovaný reštrukturalizačný plán. Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník môže opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia.

Zákon upravuje aj fungovanie správcov konkurznej podstaty. Mala by byť zavedená špeciálna správcovská skúška pre správcov, ktorí majú byť ustanovení do obzvlášť ťažkých konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Návrh zákona vyplýva z aplikácie smernice Európskej únie, ktorá túto novinku zavádza v celej EÚ.

 Novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa presúva až na jún

Novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa opäť presúva, a to až na schôdzu Národnej rady (NR) SR so začiatkom od 14. júna. Požiadal o to minister financií Igor Matovič (OĽANO) a plénum to v utorok schválilo. Právna norma, ktorou by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, sa pritom presúvala už viackrát a v parlamente je v druhom čítaní. Vláda návrh novely ústavného zákona schválila 30. septembra 2020.

Presunutie návrhu zákona z aktuálnej schôdze parlamentu avizoval minulý týždeň už predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS). Dohoda na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti podľa jeho slov nie je. Priblížil, že najpravdepodobnejší scenár bude taký, že sa schvália najprv výdavkové limity, pretože ide o míľnik v pláne obnovy, a rokovania o dlhovej a daňovej brzde by pokračovali neskôr.

Prijatie výdavkových limitov sa podľa neho môže udiať dvoma spôsobmi, buď sa to dá priamo do ústavného zákona, ktorý však na schválenie vyžaduje minimálne 90 hlasov poslancov, alebo sa to vloží do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ten je tiež na programe aktuálnej schôdze parlamentu, ale ako vykonávací zákon, ktorý má zaviesť výdavkové limity do rozpočtového procesu. Pozmeňujúcim návrhom by sa však podľa Viskupiča dal upraviť tak, aby zaviedol výdavkové limity.

Plénum zároveň presunulo na utorok o 17.00 h hlasovanie o návrhoch na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením a k súvisiacej novele zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Rovnako plénum presunulo na popoludňajšie hlasovanie aj návrhy na zmeny v stavebnej legislatíve či novelu Trestného zákona, ktorá by mala “odstrániť problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov/užívateľov marihuany”.

Poslanci tiež zaradili do programu aktuálnej schôdze návrh na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu (SPF) a návrh na voľbu zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.