USA žiadajú Brazíliu o vydanie údajného ruského špióna, ktorý sa vydával za študenta

Washington 29. apríla 2023 (HSP/washingtonpost/Foto:Screenshot)

Podľa amerických a brazílskych predstaviteľov Spojené štáty požiadali Brazíliu o vydanie údajného ruského špióna, ktorého minulý mesiac ministerstvo spravodlivosti obvinilo, že sa vo Washingtone vydával za zahraničného študenta a vykonával špionážne operácie proti Západu, informuje o tom The Washington Post

Žiadosť o vydanie podaná v utorok predstavuje mimoriadny pokus Spojených štátov prevziať do väzby ruského agenta zadržiavaného v zahraničí, zatiaľ čo Moskva vyvíja vlastné úsilie o jeho prepustenie.

Sergej Čerkasov si v Brazílii odpykáva 15-ročný trest odňatia slobody za podvody s dokladmi v súvislosti s jeho falošnou identitou. Rusko poprelo, že Čerkasov je tajný agent, a namiesto toho podalo vlastnú žiadosť o vydanie, v ktorej ho obvinilo z obchodovania s heroínom – toto tvrdenie považujú americkí a brazílski predstavitelia za priehľadnú fintu.

Čerkasov, ktorý pochádza z ruskej exklávy Kaliningrad, podľa obžaloby ministerstva spravodlivosti tajne pracoval pre ruskú vojenskú spravodajskú službu, pričom oklamal západné úrady, univerzity a inštitúcie, že je brazílsky študent Victor Muller Ferreira.

Žiadosť o vydanie do USA prichádza uprostred stupňujúceho sa napätia v súvislosti s nedávnym zatknutím reportéra denníka Wall Street Journal Evana Gerškoviča Ruskom na základe obvinení zo špionáže, ktoré americkí predstavitelia označili za nepravdivé a o ktorých niektorí tvrdia, že sú pokusom Moskvy zhromaždiť západných rukojemníkov, ktorých by mohla vymeniť za Rusov zadržiavaných v zahraničí.

Predstavitelia Brazílie uviedli, že žiadosť USA bude postúpená Najvyššiemu súdu krajiny, ktorý sa zvyčajne zaoberá záležitosťami vydávania, ale podľa The Washington Post, môže byť prezident Luiz Inácio Lula da Silva prinútený zasiahnuť vzhľadom na citlivosť prípadu.

Hovorca ministerstva spravodlivosti sa k tomu odmietol vyjadriť: “V rámci svojej politiky ministerstvo vo všeobecnosti nekomentuje záležitosti týkajúce sa vydávania osôb.” Paulo Ferreira, brazílsky právnik, ktorý zastupuje Čerkasova, uviedol, že sa k prípadu nemôže vyjadriť, ale že jeho klient brazílskym orgánom oznámil svoje želanie byť vydaný do Ruska.

38-ročný Čerkasov bol odsúdený za podvody s dokladmi a identitou, ktoré súviseli s použitím sfalšovaných záznamov na vytvorenie fiktívnej osoby.

Pomocou tejto identity sa Čerkasov dostal na elitnú Školu pokročilých medzinárodných štúdií Univerzity Johna Hopkinsa vo Washingtone. Po jej absolvovaní v roku 2020 dostal ponuku na stáž na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu a minulý rok sa chystal nastúpiť na túto pozíciu, keď ho holandské orgány – konajúce na základe tipu od FBI – zastavili na letisku a poslali späť do Brazílie.

Jeho zatknutie je súčasťou zásahu proti ruským špionážnym sieťam po ruskej invázii na Ukrajinu. Európske krajiny po začiatku vojny vyhostili najmenej 400 ruských diplomatov pre podozrenie zo špionáže, pričom čistka pokračovala vyhostením v posledných týždňoch vo Švédsku a Nemecku.

Čerkasov údajne patril k menšiemu, špecializovanejšiemu kádru ruských “ilegálov”, teda špiónov, ktorí nepôsobia pod diplomatickým krytím na ruských veľvyslanectvách, ale namiesto toho často roky vyvíjajú falošnú identitu, ktorá má zakryť akékoľvek spojenie s ruskou vládou. Za posledný rok bolo zatknutých alebo odhalených najmenej šesť ďalších ilegálov v krajinách ako Nórsko, Slovinsko a Grécko.

Západní predstavitelia tvrdia, že tento zásah spôsobil ruským špionážnym agentúram a sieťam väčšie škody ako kedykoľvek od konca studenej vojny.

Prípad Čerkasov odhalil aj vážne nedostatky v ruskom systéme. Úrady, ktoré prehľadali jeho počítače a iné zariadenia, dokázali získať podrobné záznamy o jeho cestách, miesta “mŕtvych schránok” používaných na prenos správ, e-maily odoslané jeho ruským nadriadeným a chybami posiaty pokus o spísanie jeho fiktívneho životného príbehu – dokument, ktorý podľa úradov používal na zapamätanie si podrobností o svojej fiktívnej osobe Victora Mullera Ferreiru.

Napriek týmto a ďalším Čerkasovovým chybám americkí predstavitelia podľa úradníkov oboznámených so záležitosťou neodhalili jeho pravú identitu, kým neprišiel do Washingtonu, aby začal študovať na univerzite Johnsa Hopkinsa.

Využívajúc prístup, ktorý získal počas dvoch rokov vo Washingtone, Čerkasov podľa obžaloby FBI podával správy ruskej vojenskej spravodajskej službe GRU, a to aj o tom, ako by Bidenova administratíva mohla reagovať na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Čerkasov s odvolaním sa na analytikov z think-tankov a iných zdrojov predpovedal, že Spojené štáty nakoniec urobia len málo pre pomoc Ukrajine – toto hodnotenie bolo v súlade s chybnými predpoveďami ruských spravodajských služieb, ktoré viedli k vojne.

Podľa The Washington Post, je súboj žiadostí o vydanie veľmi nezvyčajný a je ťažké posúdiť, či Spojené štáty zvíťazia.

Podľa amerických predstaviteľov a brazílskych súdnych záznamov Brazília pri vyšetrovaní intenzívne spolupracovala s FBI a CIA. Washington však bol frustrovaný aj tým, že Brazília odmietla odsúdiť inváziu na Ukrajinu a jej priateľské gestá voči Moskve, ktoré zahŕňali prijatie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na návšteve tento mesiac.

Samotná ruská žiadosť o vydanie čelí ďalším problémom vrátane toho, že podľa amerických a brazílskych predstaviteľov neuznáva zdanlivo zjavné skutočnosti o Čerkasovovi a jeho práci pre GRU. Rusko namiesto toho tvrdí, že Čerkasov nebol špión ani študent, ale známy obchodník s drogami, ktorý utiekol z Ruska, aby sa vyhol dlhému trestu odňatia slobody.

Brazílsky najvyšší súd uviedol, že nerozhodne o žiadnej žiadosti o vydanie, kým sa neukončí prebiehajúce vyšetrovanie Čerkasovovej špionážnej činnosti v Brazílii, uviedli úradníci.