Bratislava 23. septembra 2022 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Mary Altaffer,Chiang Ying-ying)

Po čiastočnej mobilizácii ruských vojenských rezerv Západ pod vedením USA zvýšil úsilie o spustenie kolektívnej kampane odsudzujúcej Moskvu na globálnej scéne, najmä keď sa západní lídri, ako napríklad prezident USA Joe Biden, pokúsili premeniť prebiehajúce 77. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) na protiruskú platformu. Naplno tak zdôraznili svoje nepriateľstvo voči Kremľu, čo len zhoršuje konfrontáciu a je v rozpore so spoločnou snahou krajín o bezpečnosť a rozvoj

Svojimi pokusmi sa Biden spolu so svojimi hlavnými spojencami, ako sú Spojené kráľovstvo a Japonsko, pokúsili spojiť taiwanskú otázku s ukrajinskou krízou napriek ich úplne odlišnej povahe, čo sa považuje za odraz mentality Washingtonu v období studenej vojny, ktorý definuje Rusko aj Čínu ako svojich strategických rivalov, uviedli niektorí experti. A riešenie taiwanskej otázky – vnútornej záležitosti Číny – v prejave na Valnom zhromaždení OSN je neuvážený a nebezpečný krok, ktorý poukazuje na dvojtvárnosť politiky USA voči Číne, v ktorej Biely dom nesplnil svoje sľuby.

Zatiaľ čo niektoré západné krajiny podporili výzvu USA na reformu OSN rozšírením počtu stálych a nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) a obmedzením používania práva veta, čínski pozorovatelia uviedli, že ak sa OSN stane “bojiskom” geopolitických zápasov, samotná organizácia stratí hodnotu svojej existencie.

Z hľadiska vyvažovania síl zohráva Rusko ako hlavný člen OSN nezastupiteľnú úlohu v oblasti energetickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávateľského reťazca a potláčanie Ruska v OSN Západom pod vedením USA poškodzuje celkovú účinnosť systému OSN, uviedli niektorí pozorovatelia.

Na poslednom stretnutí čínskeho štátneho radcu a ministra zahraničných vecí Wanga Yi s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktoré sa uskutočnilo v stredu na vedľajšom zasadnutí VZ OSN, Wang uviedol, že Čína aj Rusko by ako stáli členovia BR OSN a zodpovedné veľké krajiny mali zohrávať svoju náležitú úlohu, čím by sa medzinárodný poriadok stal spravodlivejším a rozumnejším, a zároveň spoločne vystupovať proti unilateralizmu a mocenskej politike.

V súvislosti s ukrajinskou krízou Wang uviedol, že Čína bude naďalej zastávať objektívny a spravodlivý postoj pri podpore mieru. Dúfa, že všetky strany sa nevzdajú dialógu a vyriešia bezpečnostné problémy prostredníctvom mierových rozhovorov.

“S eskaláciou ukrajinskej krízy sa konfrontácia medzi Západom a Ruskom ešte viac vyostrí a byť proti Rusku sa v niektorých západných krajinách stalo politicky korektné… a takáto konfrontácia sa rozšírila aj na ďalšie multilaterálne mechanizmy, ako je OSN,” povedal vo štvrtok pre Global Times Čao Chu-jang, odborník na východoeurópske štúdie z Čínskej akadémie sociálnych vied.

Niektoré západné krajiny sa snažia zadržať Rusko a Čínu súčasne ohováraním rusko-čínskej spolupráce a provokovaním Číny v otázke Taiwanu, keďže obe krajiny sú podľa nej vnímané buď ako priama hrozba, alebo ako systematická výzva pre Západ.

“Bezohľadný krok”

V prejave, ktorý v stredu na VZ OSN trval približne 30 minút, Biden pred takmer 200 svetovými lídrami, ktorí sa zišli na prvom osobnom zasadnutí VZ OSN od vypuknutia COVID-19, najprv odsúdil Rusko za to, že “bezostyšne porušilo” zásady OSN, a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina za “nezodpovedné jadrové hrozby” , uviedla televízia NBC News.

Okrem odsúdenia Ruska sa Biden venoval aj otázke Taiwanu, keď povedal, že USA sú proti “jednostranným zmenám status quo z ktorejkoľvek strany” a usilujú sa o udržanie “mieru a stability v Taiwanskom prielive”. Hlas Ameriky poukázal na to, že tieto poznámky boli prvým prejavom úradujúceho prezidenta USA, v ktorom od roku 1971 vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN výslovne vyjadril politiku USA voči Číne a ostrovu Taiwan.

“Hoci ukrajinská kríza a taiwanská otázka majú úplne odlišnú povahu, USA vždy považovali Čínu a Rusko za svojich hlavných strategických rivalov,” povedal vo štvrtok pre Global Times Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied.

Ak USA nedokážu ochrániť Ukrajinu, nedokážu si udržať svoju pozíciu v Európe, a ak nedokážu ochrániť ostrov Taiwan, ovplyvní to ich západotichomorskú stratégiu, čo vysvetľuje, prečo USA po začiatku ukrajinskej krízy zvýšili svoje zasahovanie do taiwanskej otázky, povedal.

“Riešenie taiwanskej otázky – vnútornej záležitosti Číny – na zasadnutí OSN je však veľmi bezohľadné, čo je aj porušením spoločných komuniké USA a Číny, a konanie Washingtonu v taiwanskej otázke prezrádza jeho slová,” povedal Lü.

Hoci Biden povedal, že USA sa neusilujú o konflikt alebo studenú vojnu s Čínou, niektorí čínski pozorovatelia sa domnievajú, že USA vyvíjajú voči Číne úsilie o úplné zadržiavanie od hospodárstva až po národnú bezpečnosť. Medzitým augustová provokatívna cesta predsedníčky americkej snemovne Nancy Pelosiovej na Taiwan zmenila status quo v Taiwanskom prielive.

V reakcii na Bidenove vyjadrenia hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien vo štvrtok uviedol, že Čína zachováva kontinuitu a stabilitu v politike USA, a vyzval USA, aby riešili taiwanskú otázku obozretne.

Politický zápas bolí

Okrem zasadnutí Valného zhromaždenia OSN sa vo štvrtok uskutoční aj zasadnutie BR OSN, deň po tom, ako Putin nariadil mobilizáciu ďalších 300 000 príslušníkov, a niektoré západné médiá, ako napríklad agentúra Reuters, uviedli, že hrozí “zrážka v OSN”, keďže Ukrajina vyzvala na zrušenie práva veta Moskvy v BR OSN.

Biden tiež vyzval na rozšírenie počtu krajín s kreslami v rade, čo privítal japonský líder Kišida. Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu tiež vyjadril ochotu svojej krajiny vstúpiť do rady.

Presadzovanie reformy BR OSN, najmä pri rozširovaní jej členov, by malo lepšie odrážať najnovšie zmeny vo svetových politických silách a podporovať transparentnosť a demokraciu v pracovných mechanizmoch, čo je dlhodobý problém, povedal vo štvrtok pre Global Times Tang Bej, docent na škole medzinárodných vzťahov a verejných záležitostí na Šanghajskej univerzite medzinárodných štúdií.

“Čína podporuje reformu [OSN], ale zdôrazňuje, že by sa mala postupne presadzovať bez toho, aby sa pre ňu stanovil časový plán alebo vnucoval program. Reforma by tiež mala zabezpečiť reprezentatívnosť a efektívnosť rozhodovacích postupov rady,” povedal Tang.

Štvrtkové zasadnutie rady bude najmenej 20. zasadnutím, ktoré sa tento rok bude týkať ukrajinskej krízy, uviedla agentúra Reuters. Rada nebola schopná prijať žiadne zmysluplné opatrenia týkajúce sa Ukrajiny, “pretože Rusko je spolu s USA, Francúzskom, Britániou a Čínou stálym členom s právom veta”, uvádza sa v správe médií.

Mechanizmus veta sa dostal do centra pozornosti od začiatku ukrajinskej krízy, ale niektorí čínski experti poukázali na to, že Rusko nebolo prvým stálym členom, ktorý uplatnil právo veta ako účastník konfliktu. “Británia a USA využili právo veta v otázke Iraku a Francúzsko uplatnilo právo veta v otázke Mali. Západ by nemal používať dvojaký meter v otázke [veta],” povedal Tang.

Hoci sa Západ pod vedením USA snaží premeniť prebiehajúce zasadnutia VZ OSN na protiruskú platformu, niektorí čínski pozorovatelia sa domnievajú, že Rusko ako veľmoc, ktorá vlastní jadrové zbrane, zohráva v globálnom systéme veľmi dôležitú úlohu, najmä v oblasti energetiky a bezpečnosti dodávateľského reťazca.

Konfrontácia medzi USA a Sovietskym zväzom v období studenej vojny na dlhý čas zastavila mechanizmus BR OSN, ktorý sa obnovil až po skončení studenej vojny. Ak bude Rusko teraz odmietnuté, formát OSN môže zostať zachovaný, ale jeho legitimita a účinnosť budú čeliť výzvam, poznamenal Tang.

“A zadržiavanie Ruska pod vedením USA prostredníctvom OSN škodí celému systému,” povedal.