Veľká hra

Ľudí aj u nás trápia vysoké ceny potravín a ďalšie položky, ktoré im vyťahujú z rodinného rozpočtu inštitúcie, takže nakoniec z mesačnej výplaty zostáva už len torzo po zaplatení  poplatkov za plyn, vodu, elektrinu, dane a poistky.

Inflácia, hospodárska situácia, ekonomická politika, migrácia a vojna na Ukrajine – to sú hlavné témy súčasnosti. A narozdiel od rokov minulých v Európe aj u nás, narastá kriminalita, ktorá tu predtým v takom rozsahu nebola.

Prezident Donald Trump povoláva do Washingtonu, D.C. a niektorých ďalších štátov USA národné gardy, aby ochránili bezpečnosť týchto miest. Aj napriek týmto mimoriadnym opatreniam, mladý muž zastrelil konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka z pušky, ktorú mu daroval na narodeniny jeho otec.

Ľudia chcú žiť v pokoji, v blahobyte a hlavne v mieri. Ale existujúce medzinárodné inštitúcie a organizácie nie sú schopné mier zabezpečiť. Vojna na Ukrajine trvá už tri a pol roka, viac ako 1300 dní. Prezident Trump túto vojnu opakovane označuje ako vojnu hlúpu, zbytočnú a drží sa sľubu ešte zo svojej predvolebnej kampane, že túto tragickú vojnu zastaví a mier nastolí. Prešlo veľa času odvtedy ako povedal prezidentovi Zelenskému v Bielom dome, že „nemá v ruke karty“, s ktorými môže vojnu vyhrať a je potrebné  rokovať o mieri.

Môžeme dnes konštatovať, že rokovaniam o mieri sa stále nedarí. Prezidentovi Zelenskému sa darí aktivizovať koalíciu ochotných na čele s britským premiérom Keir Starmerom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, poľským premiérom Donaldom Tuskom a činiteľmi aparátu EÚ. Táto skupina ochotných koordinuje svoje kroky a sústreďuje sa na ovplyvňovanie prezidenta Trumpa, aby presadzoval „ich cestu k mieru“, vyzbrojovať Ukrajinu a sankcionovať Rusko už 19. balíkom sankcií. Tento postup nemôže dospieť k mierovej zmluve a k zastaveniu prelievania krvi. US politológovia tvrdia, že V. Zelenský neoperuje v realite a svoje videnie vojenskej situácie uplatňuje v koalícii ochotných.

Pre Rusko je požiadavka na dosiahnutie prímeria neakceptovateľná, lebo má skúsenosti, že prímerie by sa len využilo k dozbrojeniu a náboru nových bojovníkov na ukrajinskej strane. Rusko ale deklaruje, že chce rokovať o mieri. Logicky,  súčasťou mierovej dohody bude samozrejme prímerie. Bilaterálne rozhovory medzi obidvoma stranami prebiehajú, ale nemajú  mandát ani potenciál prerásť do substantívnych rokovaní o mieri.

Rusko opakovane hlása, že mu nejde o teritória. Minister zahraničia Lavrov, aj prezident Putin opakovane ubezpečujú, že pre Rusko teritória nikdy neboli cieľom. Štyri oblasti boli a sú predmetom urputných bojov, pretože záujmom Ruska bola ochrana ruskej národnostnej menšiny, ktorá  tam bola predtým perzekvovaná.

Americkí politológovia poukazujú na fakt, že rozmiestnenie vojsk NATO na území Ukrajiny neprichádza do úvahy. Moskva opätovne hovorí, že ak by NATO rozmiestnilo vojská na území Ukrajiny, tieto budú cieľom pre ruské vojenské operácie. Takáto situácia by znamenala otvorený konflikt Ruska s NATO.

Rusko požaduje dohodu o bezpečnostných opatreniach a zdôrazňuje, že tá musí odrážať bezpečnostné záujmy Ruska.

Volania prezidenta Zelenského, aby došlo k stretnutiu s Putinom a aby sa rokovania viedli za účasti „trojky“ Trump, Putin, Zelenský nemá mierotvorný potenciál, pretože pozície Zelenského a Putina sú diametrálne odlišné.

Úplne logická je otázka – ako si môže zasadnúť za jeden rokovací  stôl V. Putin a V. Zelenský, ak zastávajú dve diametrálne odlišné skupiny faktov? Skupina V. Zelenského, aj vrátane generála Kelloga, osobitného vyslanca prezidenta Trumpa, tvrdí, že „Rusko prehráva“. Druhá skupina sa opiera o čísla tisícov mŕtvych Ukrajincov každý týždeň a hodnotenie niektorých US politológov, ktorí tvrdia, že „Ukrajina už vojnu stratila“.

V danej situácii logicky existujú dve koncepcie ďalšieho postupu – pritvrdzovanie konfliktu zo strany Kyjeva za aktívnej podpory zo strany koalície ochotných, alebo príprava utajovaného dizajnu postupu pre prípad vojenskej porážky Ukrajiny. Tento postup by vyžadoval naformulovať červené čiary ústupkov, ktoré by umožňovali Zelenskému v krajnej núdzi „zachrániť si tvár“.

Keď prednášam na tému umenia medzinárodných rokovaní, vždy zdôrazňujem, že záchrana tváre (face saving) protivníka za rokovacím stolom, je súčasťou úspešných mierových rokovaní a treba s ňou počítať.

Konflikt v súvislosti s prienikom cca 20 dronov iránskej výroby nad územie Poľska  naznačuje pravdepodobnosť, že koalícia ochotných vrátane „bojovného“ generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa  vydala cestou pritvrdzovania konfliktu na Ukrajine.

Odvolám sa opäť na názory západných vojensko-politických odborníkov, ktorí tvrdia, že let dronov bol elektronickými pokynmi niektorej tajnej služby cielene presmerovaný na územie Poľska. V takom prípade by odborné vojenské zložky USA nepochybne o tom vedeli.

Jedným z opatrení, ktoré teraz NATO prijalo je rozhodnutie vycvičiť poľských odborníkov na boj s dronmi, aby sa lacné drony nelikvidovali drahými raketami. Preto v ďalšej fáze budú nebo nad Poľskom viac chrániť stíhačky členských štátov NATO a nie drahé rakety.

Všetok súčasný vývoj nasvedčuje tomu, že konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom nemá vojenské riešenie. Už od začiatku bolo jasné, že jednou z alternatív môže byť „zamrznutý konflikt kórejského typu“. To však nie je želateľný výsledok ani pre bojujúce strany, ani pre Európu a ani pre prezidenta Donalda Trumpa.

Prezident Trump si želá mierovú dohodu a venuje tomuto cieľu veľa energie. Argument, že chce dostať Nobelovu cenu mieru je druhoradý, hoci pre D. Trumpa má určitú váhu. Ten kto reálne prispeje k dosiahnutiu ukončenia vojny na Ukrajine, by si zaslúžil aj takúto cenu,  pre mier vo svete by to malo strategický význam, lebo zabrzdí rýchlik smerujúci k tretej svetovej vojne. Stojí to za to.

Prečítajte si tiež

• Vo Francúzsku sa konali masové protesty. Zúčastnilo sa ich viac ako 1 milión ľudí
• Horiace autá a chaos. Vo Francúzsku začali masové protesty
• Budúci týždeň môže Francúzsko zažiť akútnu politickú krízu