Nedávna správa amerického Kongresu vyzýva na prehodnotenie strategického obranného postoja v súvislosti so súčasnými takmer rovnocennými konvenčnými a jadrovými hrozbami.

Komisia Kongresu pre strategickú pozíciu USA tento mesiac zverejnila správu, v ktorej vyzýva krajinu, aby bola pripravená na konflikt na dvoch frontoch proti Číne a Rusku.

V správe sa uvádza, že obranná stratégia a strategický postoj USA sa musia zmeniť, aby sa riadne chránili ich životné záujmy a zlepšila strategická stabilita s dvoma protivníkmi s jadrovými zbraňami, pričom sa obhajuje, že by sa teraz mali prijať zásadné rozhodnutia na riešenie jadrových hrozieb, ktoré sa očakávajú v období rokov 2027 – 2035.

Zhodnotila tiež, že USA musia riešiť hroziacu jadrovú hrozbu komplexnou stratégiou a úpravami štruktúry síl. Hoci sa v nej uvádza, že základy stratégie odstrašovania USA zostávajú zdravé, je potrebné upraviť veľkosť a zloženie jadrových kapacít.

Správa tiež zdôrazňuje význam nejadrových spôsobilostí pre strategickú pozíciu USA vrátane posilnenej infraštruktúry a úsilia o zníženie rizika. Uvádza, že spojenci a partneri sú pre prístup USA v novom prostredí nových hrozieb kľúčoví.

V správe sa odporúča, aby Kongres USA financoval rozšírenie priemyselnej základne USA v oblasti obrany proti jadrovým zbraniam a podniku ministerstva energetiky (DOE)/Národného úradu pre jadrovú bezpečnosť (NNSA) v oblasti jadrovej bezpečnosti. Navrhuje tiež, aby Kongres zabezpečil stabilitu financovania obranného priemyslu, aby mohol reagovať na inovatívne prístupy ministerstva obrany (DOD) k uzatváraniu zmlúv.

Odporúčania správy zahŕňajú nasadenie silnejšej vesmírnej architektúry s ofenzívnymi a defenzívnymi prvkami, uprednostnenie financovania programov presných úderov dlhého dosahu, vývoj systémov protiraketovej obrany krajiny a presun zodpovednosti za protiraketovú obranu na vojenské rezorty do októbra 2024.

Posilnenie spojenectiev

V správe sa uvádza, že USA by mali zachovať a posilniť svoju sieť spojenectiev a partnerstiev s cieľom odrádzať od agresie, zabezpečiť regionálnu bezpečnosť a zvýšiť hospodársku prosperitu prostredníctvom prístupu na medzinárodné trhy.

Upozorňuje, že odstúpenie od týchto vzťahov by prinieslo výhody protivníkom, zvýšilo riziko agresie a znížilo bezpečnosť a hospodársku prosperitu USA a ich spojencov.

Odporúča tiež preskúmať možnosti kontroly jadrových zbraní a preskúmať potenciálne overovacie technológie na podporu budúcich rokovaní v národnom záujme USA, ktorých cieľom je obmedziť všetky typy jadrových zbraní.

Základom národnej obrany USA vrátane obrany spojencov a podpory vojenských operácií je koncepcia jadrového odstrašovania, ktorá sa uplatňuje od roku 1945.

V článku z januára 2023 pre americký námorný inštitút Daniel Post načrtáva hodnotu a limity jadrového odstrašovania. Post uvádza, že bezkonkurenčná ničivosť jadrových zbraní podmieňuje ich odstrašujúcu hodnotu, vďaka čomu je žiaduce ich získať popri konvenčných vojenských spôsobilostiach.

Jadrové zbrane ako obranná kapacita

Vzhľadom na to hovorí, že jadrová stratégia USA sa musí zamerať na manipuláciu s racionálnymi kalkuláciami protivníkov tým, že pochopí, ako jej schopnosti vníma druhá strana.

Post tiež tvrdí, že jadrové zbrane sú nepoužiteľné na donucovanie iných štátov, ale sú účinné, ak sú držané v zálohe ako obranná kapacita, ktorá odopiera výhody a ukladá náklady agresorom, keď odstrašenie zlyhá, a poznamenáva, že odrádzajú od jadrových a iných veľkých strategických útokov na USA a ich spojencov a od veľkých vojen medzi štátmi medzi jadrovými mocnosťami.

Spolu s jadrovým odstrašovaním je konvenčné odstrašovanie použiteľnejšie na širší okruh okolností, je flexibilnejšie ako jadrové zbrane a nepodlieha politickým obmedzeniam ako jadrové zbrane.

Robert Haffa Jr. v článku pre Strategic Studies Quarterly z roku 2018 tvrdí, že USA by mali posilniť logiku konvenčného odstrašovania ako ústredného konceptu svojej obrannej politiky. Haffa však poukazuje na to, že hlavným problémom konvenčného odstrašovania je jeho tendencia zlyhávať. Vzhľadom na to hovorí, že stratégie konvenčného odstrašovania z čias studenej vojny sú pre súčasnú veľmocenskú súťaž neadekvátne.

Podľa Haffu by sa moderný prístup k odstrašovaniu protivníkov USA mal zameriavať na nejadrové hrozby, mal by byť intenzívny a zdrvujúci, mal by sa zameriavať na silné stránky USA a spojencov a slabé stránky protivníka a mal by byť schopný trestať, odmietať a využívať moderné technológie a zbraňové systémy na celom svete.

Čína a Rusko majú viacero prístupov, ako negovať jadrové a konvenčné odstrašovanie USA, pričom sa pohybujú v spektre medzi hrozbou použitia jadrových zbraní a nekonvenčnými prostriedkami.

Pokušenie Číny

Patty-Jane Gellerová v článku pre Heritage Foundation zo septembra 2022 uvádza, že rastúce jadrové sily Číny by mohli potenciálne zvýšiť riziko neúmyselnej eskalácie.

Gellerová tvrdí, že ak Čína vníma priaznivú jadrovú rovnováhu síl oproti USA, môže byť viac v pokušení použiť jadrové zbrane v konflikte. Takisto hovorí, že ak USA nemajú taktické jadrové kapacity, Čína môže vnímať odpoveď USA na obmedzené použitie jadrových zbraní v Indopacifiku ako nespoľahlivú.

Poznamenáva, že rozširovanie čínskeho jadrového arzenálu vrátane získavania nosičov, ktoré môžu ohroziť domovinu USA, by mohlo oslabiť záväzky USA v oblasti rozšíreného odstrašovania, čím by sa znížila ochota USA brániť svojich spojencov. Táto situácia spolu s rizikom neúmyselnej eskalácie v dôsledku nesprávnych výpočtov alebo chýb zvyšuje potenciál čínskeho jadrového úderu, tvrdí Geller.

Pokiaľ ide o spochybňovanie konvenčného odstrašovania USA zo strany Číny, Andrew Erickson v knihe Modernizácia odstrašovania (2023) píše: “Modernizing Deterrence: Ako Čína donucuje, núti a odrádza, že konvenčná raketová zložka raketových síl Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA-RF) má čoraz väčší význam pre čínske odstrašovanie a vedenie vojny a podporuje cieľ dosiahnuť informačnú prevahu, velenie vo vzduchu a kontrolu nad morom, aby sa zmarila intervencia USA a spojencov na Taiwane.

Erickson hovorí, že doktrína PLA-RF predvída strategické, operačné a technické trendy a snaží sa na ne efektívne reagovať. Poznamenáva, že medzi takéto trendy môže patriť schopnosť rýchlych globálnych presných útokov, kladenie väčšieho dôrazu na mobilitu, rýchlu reakciu, prežitie a ochranu síl a rozvoj prostriedkov na prenikanie.

Oslabenie európskej bezpečnosti

V prípade Ruska Lydia Wachsová v článku pre Stiftung Wissenschaft und Politik z novembra 2022 konštatuje, že s ubúdajúcim arzenálom konvenčných presných zbraní Ruska a strategickou adaptáciou NATO sa ruská stratégia pravdepodobne zmení a zvýši sa spoliehanie na taktické jadrové zbrane. Wachs poznamenáva, že vnímaná konvenčná podradnosť Ruska v porovnaní s americkými kapacitami presných úderov viedla Moskvu k zvýšenému spoliehaniu sa na taktické jadrové zbrane.

Tvrdí, že zvýšená úloha jadrových zbraní v ruskej stratégii odstrašovania a posilnenie pozície v oblastiach hraničiacich s NATO by mohli oslabiť európsku bezpečnosť a stabilitu. Podľa Wachsa by to mohlo zhoršiť vnímanie hrozby zo strany Moskvy a ovplyvniť dynamiku eskalácie, čo by malo vplyv na stabilitu potenciálnych kríz medzi NATO a Ruskom.

Dodáva, že ak sa zvýši závislosť Ruska od nestrategických jadrových zbraní, chuť Moskvy kontrolovať zbrojenie v oblasti rakiet krátkeho a stredného doletu sa pravdepodobne ešte viac zníži.

Pokiaľ ide o konvenčné odstrašovanie, Tim Sweijs a ďalší v správe pre Haagsky inštitút strategických štúdií (HCSS) z januára 2022 píšu, že Rusko predstavuje hybridnú hrozbu pre NATO a Európu prostredníctvom využívania zástupných síl, tajných aktivít, kybernetických kapacít, politickej subverzie a ekonomického vplyvu.

V súvislosti s tým Ruben Tavenier v článku pre Inštitút pre mierové a bezpečnostné štúdie JASON z februára 2018 uvádza, že Rusko využíva kombináciu nevojenského (skrytého) a vojenského (otvoreného) odstrašovania na destabilizáciu protivníka, obmedzenie potenciálnych hrozieb a zaručenie víťazstva v potenciálnom konflikte.

Tavenier uvádza, že Rusko dosahuje tieto ciele odstrašovaním, donucovaním alebo zadržiavaním protivníka jeho skrytou destabilizáciou a znižovaním jeho vojenských, politických a hospodárskych kapacít.

Vzhľadom na takmer rovnaké výzvy, ktorým čelí odstrašujúca pozícia USA, Doreen Horschigová a Nicholas Adamopoulos v článku pre Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) tento mesiac píšu, že USA by mali zvážiť stratégiu konvenčno-jadrovej integrácie (CNI), ktorá kladie dôraz na väčšiu súdržnosť medzi konvenčnými a jadrovými silami s cieľom zvládnuť eskaláciu v regionálnych konfliktoch, vyvinúť integrované možnosti na posilnenie odstrašenia a odoprieť protivníkom akékoľvek výhody získané použitím jadrových zbraní v regionálnom konflikte.

Horschig a Adamopoulos sa domnievajú, že CNI môže zlepšiť odolnosť konvenčných síl v jadrovej vojne rozptýlením operačných základní, zlepšením operačnej spôsobilosti v potenciálne kontaminovanom prostredí a posilnením systémov velenia, riadenia a komunikácie (C3).

Týmto spôsobom sa podľa nich protivníci odradia od obmedzenej jadrovej eskalácie, čím sa zabezpečí, že americké a spojenecké sily budú môcť stále dosiahnuť svoje bojové ciele.

Takáto stratégia môže podľa Horschiga a Adamopoulosa poskytnúť rozhodovacím orgánom väčšiu flexibilitu a znížiť vyhliadky na obmedzenú jadrovú vojnu. Poukazujú však aj na to, že CNI stiera hranice medzi konvenčnými a jadrovými silami, čím zvyšuje riziko jadrovej eskalácie.