Uvádza sa v nej, že USA udržali lepšie ukazovatele vo väčšine odvetví rozvoja umelej inteligencie, v niektorých aspektoch však viac pokročila Čína. Európa, ale nedokáže konkurovať USA a Číne, ak svoju legislatívu viac neotvorí technologickým inováciám, mienia v ITIF.

Experti ITIF zhodnotili celkový rozvoj technológií umelej inteligencie v rôznych krajinách podľa istých kritérií v šiestich hlavných kategóriách: intelektuálne zdroje (talenty), výskum, elaboráty, zariadenie, uplatnenie technológií a dát.

Ukázalo sa, že si USA udržali prvé miesto v štyroch kategóriách: talenty, výskum, elaboráty a zariadenie. Autori prieskumu dospeli k záveru, že USA vedú v investíciách a startupoch a tiež vo financovaní výskumov.

V roku 2019 mali v USA napríklad oveľa viac startupov vo sfére umelej inteligencie ako v Číne, ktoré získali minimálne o osem miliárd dolárov viac venturných investícií ako konkurenti z Číny. Konkurenčnú prevahu USA vo vyššie uvedených kategóriách umelej inteligencie dosiahli najmä vďaka veľkým investíciám do výskumu. ITIF odhaduje americké investície do príslušných R & D trikrát vyššie ako v Číne.

Čína pritom vedie v použití technológií umelej inteligencie a má väčšiu databázu. Práve Čína bola tradične silnejšia v rozšírenom použití amerických vymožeností vo sfére základných výskumov a ich stelesnení.

Čína zároveň dosiahla dobré výsledky aj vo vývoji zariadení. Napríklad z 500 najvýkonnejších superpočítačov na svete patrí Číne 241, kdežto USA iba 113 a EÚ 91. Čína tiež vedie v počte vedeckých publikácií na tému umelej inteligencie. V roku 2018 zverejnila Čína 24 929 príslušných vedeckých prác. EÚ ich mala iba 20 418 a USA 16 233.

Čínska vláda vytýčila rozvoj umelej inteligencie za hlavnú prioritu, a táto politika má reálne výsledky, myslia si autori správy.

Pripomenuli, že Čína už značne predbehla EÚ v mnohých smeroch a, že keď EÚ nezmení politiku vo sfére regulácie technológií, ocitne sa v rozvoji umelej inteligencie za USA a Čínou. Expert Liu Yushu, vedúci oddelenia makrovýskumov Ústavu finančných prieskumov Ľudovej univerzity ČĽR v Čungjangu, nesúhlasí s hodnotením ITIF. Podľa jeho slov má EÚ vyvážený prístup k rozvoju umelej inteligencie.

“Bolo by chybou sa domnievať, že Európa zaostáva v rozvoji umelej inteligencie. Táto technológia má totiž množstvo odvetví a smerov. A Európa nezaostáva. Naopak ochrana osobných slobôd a súkromia v základnej vede, etických noriem, súčinnosť človeka a strojov súvisiace s umelou inteligenciou, to všetko je na celom svete prioritné. Na rozdiel od Číny a USA, ktoré dosiahli značných prielomov v určitých sférach za dosť krátky čas, predpokladá európsky prístup postupné vytvorenie stabilného systému, zníženie nekontrolovaných rizík súvisiacich s umelou inteligenciou. Takže, aj keď sa Európa rozvíja v tomto ohľade pomalšie, zato, ale oveľa stabilnejšie,” myslí si expert.

Čína má na rozdiel od USA centralizovaný prístup k vývoju stratégie rozvoja umelej inteligencie. Už v roku 2017 zverejnili Program rozvoja umelej inteligencie novej generácie vypočítaný do roku 2030. Tento program stanovuje najmä sformulovanie etických pravidiel, ktoré by upravovali používanie a vývoj umelej inteligencie.

Na rozdiel od USA, kde rozvoj technológií regulujú prevažne záujmy biznisu a príslušných spoločností, je čínsky prístup v istom zmysle bližšie európskemu, pretože umožňuje vypracovať rozsiahlejšie upravujúce pravidlá, ktoré dokážu zabezpečiť rovnomerný a postupný rozvoj.

Pritom napriek mienky niektorých západných analytikov o tom, že Čína získala konkurenčnú prevahu v dátach vďaka absencii akýchkoľvek nástrojov regulujúcich ich zachovanie a obrat, Čína naopak dosť ďaleko pokročila vo vypracovaní príslušných pravidiel.

V roku 2018 napríklad zverejnili Bielu knihu, ktorá navrhuje nový všestranný systém vývoja štandardov, ktorý by upravoval ako základné pojmy umelej inteligencie, tak konečný produkt a oblasti aplikácie technológií. Samostatná kapitola Bielej knihy je venovaná úprave etických pravidiel.

Ministerstvo vedy a technológií zriadilo v roku 2019 výkonný expertný výbor pre umelú inteligenciu, ktorý v tom istom roku zverejnil osem základných princípov regulácie umelej inteligencie. Zdôrazňuje sa v nich, že sa rozvoj umelej inteligencie má zakladať na princípoch spravodlivosti, humanity, ochrany osobných údajov a súkromia.

Čína sa tak predstavuje ako zodpovedný hráč na svetovej aréne rozvoja umelej inteligencie

Čína sa tak predstavuje ako zodpovedný hráč na svetovej aréne rozvoja umelej inteligencie. Aj keď niektorí západní politici hovoria o “pretekoch v rozvoji umelej inteligencie”, pretože môže ísť o dvojité určenie týchto technológií, Čína neusiluje o svetové vodcovstvo, ale o rozvoj internacionálnej spolupráce v tejto sfére, pretože žiadna krajina nedokáže sama dosiahnuť v tejto sfére značných výsledkov.

“Čína nikdy neusilovala o popredné pozície v žiadnych odboroch vedy a technológií. Kooperácia sa dostáva do popredia práve spolu s rozvojom umelej inteligencie. Predseda ČĽR Si Ťin-pching vo svojom prejave na davoskom fóre povedal, že vedeckotechnický pokrok musí byť prospešný pre celé ľudstvo.

Nesmie byť použitý na potlačenie rozvoja iných krajín. Čína mieni presadzovať vedecko-technické výmeny, spolupracovať s inými štátmi, aby vytvorenie otvoreného, ​​spravodlivého, nediskriminačného prostredia pre vedecko-technický rozvoj a výmenu príslušných výhod.

Budúcnosť umelej inteligencie naráža v Číne na dve hlavné prekážky. Po prvé nechce pripustiť využitie monopolu technologických gigantov, ktoré strhávajú na seba štátny taký zdroj ako veľká databázy, a budú teda brániť inováciám.

Po druhé je potrebné presadzovať základný výskum vo sfére umelej inteligencie. Podľa správy čínskeho ministerstva vedy a technológií pod názvom Rozvoj umelej inteligencie novej generácie z roku 2020. Čína v roku 2019 podala žiadosť na získanie viac ako 30 tisíc patentov.

Svedčí to o veľkých vymoženostiach Číny vrátane sféry umelej inteligencie. Nesmieme, ale kvôli úspechom stratiť hlavu. Musíme chápať, že väčšina úspechov patrí do použitých oblastí, ale v základnom výskume a technológiách sme zatiaľ slabší. Preto musíme zlepšiť príslušné nástroje, zvýšiť investície do základného výskumu, aby ľudia mohli v pokoji pracovať na postupnom rozvoji umelej inteligencie,” poznamenal odborník.

Expert vyzdvihol hlavné oblasti, v ktorých má Čína najväčší potenciál pre rozvoj technológií umelej inteligencie. Potrebuje po prvé zvýšiť vlastné výpočtové kapacity.

Kvôli stále zložitejším algoritmom umelej inteligencie sa zvýši dopyt po výpočtových kapacitách a tu môže Čína obsadiť dobré miesto na svetovom trhu v úlohe dodávateľa dosť lacných zdrojov, vrátane vďaka lacnej elektrine. Po druhé, aj keď USA zachovávajú vedúce postavenie vo výrobe moderných čipov, dosiahla zase Čína značné úspechy vo výrobe špeciálnych grafických procesorov a zariadení práve pre umelú inteligenciu.

Čína plánuje tiež aj naďalej rozvíjať užitočné smery použitia technológií umelej inteligencie, vysvetlil expert.

Vyzdvihol nutnosť medzinárodnej spolupráce v ďalšom rozvoji technológií umelej inteligencie. Je to podľa neho veľká torta, z ktorej všetci dostanú dobrý kúsok. Tým skôr, že sa vo vývoji napríklad technológií umelej inteligencie tretej generácie rovnako nedá obísť bez kooperácie.

Umelá inteligencia je “dáždnikový druh”, ktorý zahŕňa najrôznejšie oblasti uplatnenia tejto technológie. Štáty nepotrebujú technologické podniky, izoláciu vlastných vymožeností od zahraničia, naopak musia zjednotiť úsilie vo vývoji spoločných pravidiel, technológií a štandardov.

Keď bude existovať jednota svetových prístupov k rozvoju umelej inteligencie, bude táto technológia skutočne prospešná celému ľudstvu. Toto je základný princíp, ktorý je príznačný pre všetky čínske dokumenty v tejto sfére.