Ukrajinské útočné sily pozostávajú z najmenej desiatich brigád (niektoré zdroje uvádzajú až 18), z ktorých deväť vyzbrojili a dodali západní spojenci. Podľa dokumentov amerických tajných služieb, ktoré začiatkom marca unikli na internet a v apríli sa rozšírili, má mať celkovo viac ako 200 tankov, 800 ďalších obrnených vozidiel a 150 kusov poľného delostrelectva. Ide o veľké sily, ktoré však majú niekoľko zjavných nedostatkov.

Podľa The Economist, väčšina jej vozidiel má slabé alebo žiadne pancierovanie. Množstvo delostrelectva je pomerne skromné – 21. brigáda má podľa všetkého pridelených len desať diel. Najnovšie vybavenie je rozptýlené medzi jednotkami, a nie sústredené v niekoľkých.

Podľa The Economist, jedným z problémov Ukrajiny je, ako dosiahnuť prekvapenie. Ak svoje sily sústredí na určitom mieste, Rusko by mohlo tieto prípravy odhaliť a podľa toho posilniť svoje línie. To kladie dôraz na blufovanie, poznamenáva Mick Ryan, austrálsky generálmajor vo výslužbe. Ukrajina bude musieť utajiť koncentrácie vojsk, veliteľstvá a logistické centrá. “Mohlo by to tiež znamenať, že namiesto niekoľkých veľkých ofenzív budeme svedkami mnohých menších,” hovorí M. Ryan, “len aby sme zmiatli ruský cyklus zameriavania a oklamali ich o hlavnom úsilí Ukrajiny.”

Ak sa Ukrajine podarí dosiahnuť taktické prekvapenie, ďalšou otázkou je, či dokáže preraziť ruskú obranu a potom rýchlo vyslať ďalšie sily cez medzeru, pokračuje The Economist. Bude potrebovať mobilnú protivzdušnú obranu, aby udržala ruské lietadlá na uzde; nie je jasné, či ich má dostatok. Bude tiež musieť prekonať rieky a mínové polia – prekážky, ktoré na východe pohltili celé ruské brigády – ako aj hrozivú sieť ruských zákopov a opevnení. “Neexistuje vojenská akcia, ktorú by bolo ťažšie naplánovať, zorganizovať a uskutočniť ako prekonávanie prekážok kombinovanou armádou,” hovorí Ryan.

Teoreticky môže presné delostrelectvo rýchlo zničiť pripravenú obranu, hovorí Ben Barry z think-tanku iiss a poukazuje na britské použitie raketových systémov s viacnásobným odpaľovaním na ničenie bunkrov v Afganistane. To si však vyžaduje odbornú synchronizáciu delostrelectva, pechoty a obrnenej techniky, aby jednotky nepostupovali ani príliš skoro, kým je obrana neporušená, ani príliš neskoro, keď ruský zadný voj posilní miesto zásahu.

Doteraz ukrajinská armáda väčšinou viedla postupné operácie – najprv delostreleckú paľbu, potom pozemný postup – namiesto týchto náročnejších koordinovaných operácií, hovorí Franz-Stefan Gady, vojenský analytik, ktorý v krajine vykonáva terénnu prácu. Čiastočne je to podľa neho spôsobené rigidnými veliteľmi sovietskeho typu a nedostatočným výcvikom kombinovaných zbraní v širokom rozsahu. Zlepšenie ukrajinského velenia a riadenia bolo v posledných týždňoch prioritou západných predstaviteľov, ktorí pomáhali pri výcviku a poradenstve ukrajinských generálov v Nemecku.

Podľa The Economist, je načasovanie ofenzívy tiež neisté. Jedným z faktorov je počasie. Americkí spravodajskí analytici počítajú s tým, že pôda na východe Ukrajiny zostane bahnitá až do začiatku mája. Ďalším faktorom je výstroj. Tretina Západom dodaných brigád má byť plne vybavená a vycvičená až koncom apríla. Ukrajinský generálny štáb by mohol začať etapový útok, pričom niektoré brigády by sa pridali neskôr, keď dorazia, hovorí Barry, alebo by sa mohol rozhodnúť “šetriť všetko na veľký výbuch”, čím by sa maximalizoval tlak na ruskú obranu. Príliš dlhé čakanie tiež umožní Rusku ďalej sa zakopávať a dopĺňať muníciu.

Podľa The Economist, západní predstavitelia oboznámení s ukrajinskými prípravami si nie sú istí, ako všetko dopadne. Tvrdia, že je veľmi dôležité, aby ukrajinské sily získali sebadôveru a mohli pokračovať v postupe. Ruská vrstvená obrana je navrhnutá tak, aby nalákala postupujúce kolóny do “zón smrti”, ktoré sú kryté vopred zameraným delostrelectvom. Ak jednotky spanikária a zamrznú, môžu byť zdecimované. Existujú však aj obavy z opačnej situácie: neočakávaného kolapsu ruských síl, ktorý postaví ukrajinskú armádu do ústia Krymu, do pozície, v ktorej bude môcť uzavrieť polostrov, zaútočiť na tamojšie ruské prístavy a základne a odoprieť Azovské more ruským lodiam. Veľké skupiny ruských vojsk by mohli uviaznuť aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Podľa The Economist, sa takéto poníženie považuje za nepravdepodobné – uniknuté hodnotenie Agentúry pre obranné spravodajstvo (DIA) predpovedá v tomto roku len “okrajové” zisky oboch strán – ale nie za nemožné. Mnohí ukrajinskí predstavitelia by to privítali. Niektorí západní sa však obávajú, že vážna porážka by destabilizovala Rusko do nebezpečnej miery, čo by Kremľu sťažilo prehltnúť akékoľvek rokovania, ktoré by mohli nasledovať. Oveľa lepšie by podľa nich bolo, keby ruský prezident Vladimir Putin nariadil polonahý ústup, ako to urobil v novembri zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Cieľom nie je Putina vojensky poraziť, ale presvedčiť ho, že opätovné získanie strateného územia by si vyžadovalo vlnu za vlnou politicky riskantnej mobilizácie.

Podľa The Economist, to nebude ľahké. Predpokladá sa, že Putin je naďalej presvedčený, že čas je na jeho strane. V hodnotení DIA, ktoré ako prvé uverejnil denník Washington Post, sa uvádza, že aj keby Ukrajina spôsobila ruským silám “neudržateľné straty”, Rusko by radšej uskutočnilo novú mobilizáciu, než by začalo rokovať. Ruský parlament 12. apríla schválil nový zákon, ktorý umožňuje ministerstvu obrany vydávať elektronické – a nie fyzické – povolávacie rozkazy na vojenskú službu, čo uľahčuje odvedenie regrútov. Zdá sa, že ďalšie kolo je nevyhnutné.

Podľa The Economist, Ukrajina možno nedostane už ďalšiu šancu. Podľa Michaela Kofmana z think-tanku CNA môže udržať protiofenzívu počas jari a možno až do leta. Varuje však, že počas tohto procesu vyčerpá muníciu a ľudí, a to by mohol byť “vrchol” západnej pomoci. Americké voľby a nedostatok vybavenia spôsobia rastúce obmedzenia. Nasledujúce mesiace by mohli byť rozhodujúcim obdobím vojny, uzatvára The Economist.