Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov stanovuje ambiciózne ciele na zlepšenie energetickej efektívnosti budov v celej Európskej únii. Pre vlastníkov bytov a domov na Slovensku to znamená zvýšený dôraz na obnovu a zateplenie nehnuteľností s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť.

Súčasný stav obnovy a energetickej náročnosti budov na Slovensku

Podľa údajov Ministerstva hospodárstva SR energetická náročnosť Slovenska v posledných rokoch klesá. V období rokov 2000 až 2015 došlo k zníženiu energetickej náročnosti o 50,8 %.

Napriek tomu tempo obnovy verejných budov v rokoch 2020 až 2023 dosiahlo iba 1,9 % ročne, čo je pod požiadavkami EÚ, ktorá stanovuje povinnosť obnoviť aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve štátu každý rok.

Dopad smernice na vlastníkov bytov a domov

Implementácia smernice prinesie pre vlastníkov bytov a domov niekoľko zmien:

– Povinnosť energetických certifikátov: Pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti bude potrebné predložiť energetický certifikát, ktorý informuje o energetickej náročnosti budovy.

– Minimálne štandardy energetickej efektívnosti: Staršie budovy môžu byť povinné dosiahnuť určité minimálne štandardy energetickej efektívnosti, čo môže vyžadovať investície do zateplenia, výmeny okien alebo modernizácie vykurovacích systémov.

– Finančné náklady: Investície do zlepšenia energetickej efektívnosti môžu byť pre niektorých vlastníkov finančne náročné. Existujú však programy a dotácie na podporu obnovy budov, ktoré môžu pomôcť znížiť finančné zaťaženie.

Možné opatrenia pre vlastníkov

Vlastníci bytov a domov môžu zvážiť nasledujúce kroky:

– Vykonanie energetického auditu: Zistiť aktuálny stav energetickej náročnosti budovy a identifikovať oblasti na zlepšenie.

– Využitie dostupných dotácií a programov: Informovať sa o možnostiach financovania obnovy prostredníctvom štátnych programov alebo európskych fondov.

– Postupná obnova: Ak nie je možné realizovať kompletnú obnovu naraz, plánovať postupné kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti.

Ktorí vlastníci budú ovplyvnení?

Hoci povinnosť odovzdávať emisné kvóty budú mať primárne títo distribútori, očakáva sa, že zvýšené náklady prenesú na konečných spotrebiteľov, teda aj na domácnosti.

Všetci vlastníci nehnuteľností, ktorí využívajú fosílne palivá na vykurovanie, ako je zemný plyn, uhlie alebo vykurovací olej, môžu pocítiť zvýšenie nákladov v dôsledku ETS2. To zahŕňa:

– Majiteľov rodinných domov s individuálnymi vykurovacími systémami na fosílne palivá.

– Bytové domy s centrálnym vykurovaním využívajúcim fosílne palivá.

– Nájomcov v nehnuteľnostiach s takýmito vykurovacími systémami, kde sa náklady na energie prenášajú na nájomcov.

O akých sumách ročne sa bavíme?

Presné zvýšenie nákladov pre domácnosti bude závisieť od viacerých faktorov, vrátane ceny emisných kvót na trhu, množstva spotrebovaného paliva a energetickej efektívnosti budovy. Podľa analýzy „Analýza vplyvov balíka Fit for 55“ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) sa očakáva, že náklady domácností sa môžu zvýšiť približne o 1 miliardu eur ročne v dôsledku zvýšeného tempa zatepľovania a zavedenia ETS2. Tieto náklady zahŕňajú údržbu, kapitálové náklady, náklady na palivá a poplatky za emisné kvóty.

Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo k 1. januáru 2021 na Slovensku 2 376 103 domácností.

Ak by sa celkové náklady domácností zvýšili o 1 miliardu eur ročne, pri rovnomernom rozdelení by to predstavovalo približne 421 eur na jednu domácnosť za rok.

V analýze IEP uvádza, že rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na sektor budov môže viesť k nárastu cien palív používaných na vykurovanie. Konkrétne pre domácnosti v nezateplených rodinných domoch sa predpokladá zvýšenie výdavkov o 300 až 500 eur ročne v závislosti od použitého paliva. Pre bytové domy využívajúce zemný plyn by malo ísť o zvýšenie o menej ako 100 eur ročne.

Je dôležité poznamenať, že tieto odhady sú orientačné a skutočný dopad na jednotlivé domácnosti sa môže líšiť v závislosti od konkrétnych okolností, ako sú typ a stav budovy, použité palivo na vykurovanie a miera energetickej efektívnosti.

K obdobným číslam sa dopracovala aj Platforma pre budúcnosť (BPB). Zvýšenie nákladov na vykurovanie v dôsledku zavedenia systému ETS2 nasledovne:

– Starší nezateplený rodinný dom: +30 € mesačne (360 € ročne)

– Priemerný rodinný dom: +20 € mesačne (240 € ročne)

– Byt v nezateplenom bytovom dome: +10 € mesačne (120 € ročne)

– Priemerný byt v bytovom dome: +6 € mesačne (72 € ročne)

Možné opatrenia na zmiernenie dopadov

Aby sa zmiernili finančné dopady na domácnosti, EÚ plánuje zaviesť Sociálno-klimatický fond, ktorý by mal podporiť zraniteľné domácnosti pri prechode na ekologickejšie alternatívy. Okrem toho môžu vlastníci nehnuteľností zvážiť:

– Investície do energetickej efektívnosti: Zateplenie budov, výmena okien a dverí, modernizácia vykurovacích systémov.

– Prechod na obnoviteľné zdroje energie: Inštalácia tepelných čerpadiel, solárnych panelov alebo využívanie biomasy.

– Využitie dostupných dotácií a podpôr: Informovanie sa o národných a európskych programoch na podporu energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

Ako financovať investície do znižovania energetickej náročnosti budov?

Financovanie investícií do znižovania energetickej náročnosti budov je pre mnohých vlastníkov kľúčová otázka. Možnosti financovania zahŕňajú:

1. Štátne a európske dotácie

– Plán obnovy a odolnosti SR – Ponúka podporu na zateplenie rodinných domov až do výšky 19 000 eur. Náklady je potrebné najprv predfinancovať, ale následne môže byť 75 % preplatených.

– Štátne dotácie a programy ministerstiev – Napríklad programy Ministerstva dopravy a výstavby SR, Ministerstva hospodárstva SR a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).

– Sociálno-klimatický fond (SKF) – Nový mechanizmus EÚ, ktorý má od roku 2026 pomáhať nízkopríjmovým domácnostiam pri prechode na nízkoemisné technológie. SKF počíta s rozpočtom 87 miliárd EUR.

Taraba prirovnal ľudí vyťahujúcich peniaze z vody ku chobotnici, ktorej nevyhovuje predložený zákon o vodách

2. Úvery a bankové financovanie

– Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) – Poskytuje výhodné úvery na obnovu budov s nízkymi úrokmi.

– Komerčné banky – Viaceré banky ponúkajú “zelené úvery” na energetické rekonštrukcie, niektoré s nižšími úrokmi.

3. Daňové úľavy a zvýhodnené schémy

– Odpočet nákladov na renováciu z daní – Zatiaľ v SR neexistuje v plnom rozsahu, ale niektoré náklady môžu byť zahrnuté v rámci daňových výdavkov.

– Nižšie sadzby DPH na energeticky efektívne riešenia – Možné zníženie DPH na ekologické technológie (tepelné čerpadlá, solárne panely).

4. Spoločné financovanie v bytových domoch

– Fondy opráv v bytových domoch – Vlastníci v bytových domoch môžu spoločne financovať rekonštrukciu zo zhromaždených prostriedkov vo fonde opráv.

– Špeciálne podporné programy pre bytové domy – Napr. programy Slovenskej sporiteľne či VÚB na financovanie komplexnej obnovy.

5. Vlastné zdroje a úspory

– Postupné investície – Ak nie je možné realizovať kompletnú obnovu naraz, je možné plánovať menšie kroky, ako napríklad postupnú výmenu okien, zateplenie časti budovy či modernizáciu vykurovania.

Pre mnohých vlastníkov bude kombinácia dotácií, úverov a vlastných zdrojov najrealistickejším riešením.

Ako bojuje súčasná vláda proti zavedeniu systému emisných povoleniek do praxe?

Slovensko prijalo novelu zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá nadobudla platnosť 27. septembra 2024. Táto novela transponuje požiadavky na nový systém obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, cestnej dopravy a ďalšie sektory, známy ako ETS2.

Avšak do novely zákona o obchodovaní s emisiami nezahrnulo spoplatňovanie emisií z vykurovania a cestnej dopravy pre domácnosti. Nesúhlas s implementáciou smernice EÚ, ktorá by zaviedla takéto spoplatnenie vyjadril minister životného prostredia, Tomáš Taraba. Minister životného prostredia chce, aby Brusel smernicu zmenil.

Na zasadnutí Rady ministrov EÚ pre životné prostredie v decembri 2024 obhajoval zmeny v systéme obchodovania s emisnými kvótami, pričom zdôraznil odmietnutie finančného zaťažovania občanov dodatočnými emisnými povoleniami.

Aktívne spolupracuje s českou republikou a ďalšími členskými krajinami na prehodnotení zavedenia systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS2), ktorý by zahŕňal aj domácnosti. Medzi krajiny, ktoré okrem Slovenska vyjadrili obavy alebo nesúhlas s rozšírením ETS na sektor budov a cestnej dopravy, patria:

Poľsko: Poľský minister klímy a životného prostredia Adam Guibourgé-Czetwertyński varoval, že vytvorenie samostatného ETS pre dopravu a vykurovanie budov by mohlo viesť k výraznému zvýšeniu cien energií, najmä v krajinách, kde sa vysoké percento domácností spolieha na uhoľné kotly.

Rumunsko: Rumunský minister životného prostredia Barna Tánczos vyjadril znepokojenie nad návrhom, najmä vzhľadom na vyšší podiel energetickej chudoby a starnutie vozového parku v krajine.

Maďarsko: Maďarsko varovalo, že rozšírené spoplatnenie uhlíka by mohlo zasiahnuť životnú úroveň občanov s nízkymi príjmami a vytvoriť sociálne napätie bez výrazného zníženia emisií.

Litva: Litva varovala, že rozšírenie ETS by mohlo mať negatívny vplyv na občanov s nízkymi príjmami.

Cyprus: Cyprus nesúhlasil s rozšírením ETS na sektor cestnej dopravy a budov.

Malta: Malta nesúhlasila s rozšírením ETS na sektor cestnej dopravy a budov.

Napriek týmto snahám zatiaľ nedošlo k zmene smernice na úrovni EÚ. Systém ETS2 je stále plánovaný na zavedenie v roku 2027, pričom niektoré krajiny, ako Nemecko, Rakúsko či Holandsko, ho zaviedli s predstihom. Tieto krajiny poskytujú pomoc a dotácie obyvateľom, aby ľahšie prešli na zelené technológie.

Dopad na neobnoviteľné historické budovy

Smernica 2024/1275/EÚ o energetickej hospodárnosti budov výslovne umožňuje členským štátom udeliť výnimky z povinnosti znižovať spotrebu energie pre:

– Historické budovy zapísané v zoznamoch kultúrnych pamiatok (hrady, zámky)

– Náboženské budovy, ako sú kostoly, kláštory, kaplnky

– Budovy s osobitnou architektonickou alebo umeleckou hodnotou, kde obnova môže poškodiť pôvodné prvky

V praxi to znamená, že vlastníci týchto budov nebudú povinní vykonávať radikálne energetické renovácie, ak by to ohrozilo ich historickú hodnotu.

Napriek tomu, že budovy s historickou hodnotou môžu byť oslobodené od niektorých požiadaviek, vlastníci môžu čeliť nepriamym dopadom:

– Vyššie náklady na energie – ak nebudú môcť vykonať úpravy na zlepšenie energetickej efektívnosti, ich náklady na vykurovanie a prevádzku budovy môžu rásť.

– Možné zmeny v dotáciách – niektoré krajiny môžu podmieniť prístup k verejným dotáciám na opravy splnením určitých ekologických kritérií.

– Dane a poplatky – v niektorých členských štátoch môže dôjsť k zvýšeniu environmentálnych daní na neefektívne budovy.

Taraba zjednodušil podmienky pre obnovu starších domov, spúšťa novú výzvu Obnov dom mini

Pre neobnoviteľné budovy sa budú hľadať alternatívne opatrenia, ako napríklad:

– Zvýhodnené dotácie na ekologické technológie, ktoré nenarušia historický charakter budovy (napr. solárne panely na vedľajších stavbách)

– Osobitné energetické audity, ktoré zohľadnia špecifiká starých budov

– Výnimky z niektorých požiadaviek, ak by ich splnenie bolo neprimerane nákladné

Celkovo možno očakávať, že aplikácia smernice nebude dramaticky zasahovať do budov s historickou hodnotou, ale môže zvýšiť finančnú záťaž vlastníkov vo forme vyšších nákladov na prevádzku a obmedzeného prístupu k dotáciám.

Otázne je, či Taraba a ďalší odporcovia zaťaženia domácností uhlíkovou daňou uspejú, keďže Európska komisia plánuje financovať významné iniciatívy, ako napríklad “ReArm Europe” a podporu Ukrajiny, ktoré si vyžadujú značné finančné prostriedky. Cieľom plánu “ReArm Europe” je zmobilizovať až 800 miliárd EUR. EÚ už jednu 800 milardovú pôžičku má. Tú si členské štáty vzali na obnovu po pandémii.

Vzhľadom na tieto finančné záväzky bude Európska komisia pravdepodobne hľadať dodatočné zdroje príjmov, medzi ktoré môže patriť zavedenie dane z uhlíka alebo rozšírenie systému obchodovania s emisiami na ďalšie odvetvia vrátane domácností. To by mohlo skomplikovať snahy o vyňatie domácností z tohto systému, pretože by sa tým znížil potenciálny príjem potrebný na financovanie týchto iniciatív.

Úspech odporcov tohto opatrenia však bude závisieť od ich schopnosti rokovať a získať podporu ostatných členských štátov. Ak sa im podarí vytvoriť silnú koalíciu a predložiť alternatívne návrhy financovania, možno sa im podarí ovplyvniť konečné rozhodnutie Európskej komisie a Rady EÚ. V súčasnosti však nie je jasné, akú podporu majú tieto snahy a aký bude konečný výsledok.