Tento „zápas“ je výstižnou ukážkou, akousi reklamnou vizitkou toho, v akom rozklade je západná kultúra. Nehovorím šport, hovorím kultúra. Pretože šport je súčasťou celkovej kultúry národa alebo civilizácie. O to viac, keď sa z neho stáva divadelná hra. A nezáleží na tom, či sa súperi dopredu dohodli na priebehu alebo dokonca výsledku zápolenia. Divadlom sa tento zápas stal v zmysle, že divák nevedel, či sa na konci smiať, alebo plakať. Veď usúďte:

Mladý „youtuber“ (áno, to je dnes legitímne „povolanie“), iba dvadsaťsedemročný Jake Paul nastúpil v profesionálnom pästiarskom zápase proti legendárnemu MikeTysonovi (58). S upravenými pravidlami na osem kôl po dve minúty. Netuším, ako mohol prejsť Tyson zdravotnou prehliadkou, ale ako hovorí klasik: Kým je kontrolórom človek, stať sa môže všetko…

Jake Paul pritom nie je žiaden skutočný profi boxer, darmo to má uvedené v životopise – nalejme si čistého vína. Jeho kladné skóre 11 výhier oproti jedinej prehre vzniklo z veľkej časti vďaka súperom, ktorých si starostlivo aj so svojim tímom vyberá. Všetko profi bojovníci na sklonku svojej kariéry, alebo dávno za zenitom. Niektorí dokonca bojovali iba v MMA, a bitka v klietke sa od boja v postoji a hrubých rukaviciach zásadne líši (hoci na prvý pohľad si možno laik povie „bitka ako bitka“, ale nie je to tak).

Jediný, kto Paula porazil, bol skutočný boxer v produktívnom veku: Tommy Fury, mladší brat bývalého svetového šampióna v ťažkej váhe, Tysona Furyho. Darmo, keď príde na lámanie chleba, ukáže sa, „zač je toho loket“. Odvtedy už podobne kvalitného súpera Paul nezvolil.

Ale že siahne tak hlboko, aby v honbe za peniazmi vytiahol „z dôchodku“ Tysona, by mi nenapadlo. Asi som naivný!

Ten zápas bol odkladaný a prekladaný toľkokrát, že už si ani nespomínam. Potom sme sledovali prípravné videá oboch borcov, kde to vyzeralo tak, že Tyson zmasakruje mladého súpera. Lenže čo sa nestalo? Ukázalo sa, že video z tiktoku nie je realita. Pretože realita v ringu netrvá pätnásť sekúnd…

Na Tysonovi – nech už sa akokoľvek vrátil do formy – sa podpísal dlhodobý život flamendera. Toľko nocí, koľko on prebdel, a toľko žúrov, počas ktorých sa navystrájal, by sa podpísalo aj na netrénovanom tele. Tyson evidentne prišiel o svoju kondíciu, a nie je to veru len vekom. Ako upozornil vo svojom pozápasovom statuse maďarský odborník JánosPerutek, George Foreman bol v podobnom veku omnoho nebezpečnejší. Tyson kondične odišiel už niekde v druhom alebo treťom, najneskôr štvrtom kole. Žiadna výbušnosť, žiadne reálne ohrozenie. Paul si ho dokázal kontrolovať ľavou prednou rukou. Čo však nedokázal, boli zásadnejšie trefy. Staršieho a pomalšieho súpera jednoducho „luftoval“ jedna radosť, chytá sa za hlavu maďarský komentátor.

A kritizuje, že s prihliadnutím na obrovské promo, ktorého sa tento zápas dočkal, išlo len o veľa kriku o nič – to ten spomínaný hajp z úvodu.

Viete, kto patril k hlavným sponzorom večera? Zuckerbergov projekt MetaQuest. Mohli ste vidieť ich logo na povrazoch. Je príznačné, že reklama na helmu virtuálnej reality, ktorá má prinášať zábavu, tvorí doplnok zápasu tohto charakteru. Ten mal tiež priniesť „zábavu“, ale v akejsi bizarnej, ak nie priam zvrátenej podobe. Veď čo to je za meranie síl, keď sa stretne starý muž s aktívnym mladíkom? O tom box nie je! Box je o vrcholnej forme dvoch borcov porovnateľných kvalít. Ale očividne na tom už nezáleží.

Prioritná je šou – „show must go on!“ spieval prezieravo FreddieMercury už pred dávnymi rokmi.

Dnes sme ale svedkami toho, že podivná šou sa stala hlavným programom dňa. Vrcholný bod piatkového večera odrazu nie je skutočné športové zápolenie, ale celosvetovo dostupný, Netflixomvysielaný podivný mix divadla a športu, takmer ako americký wrestling, kde je násilie len predstierané. Tu boli údery síce skutočné, ale celý zápas – a hlavne tie sprievodné mediálny hry predtým – bol jeden veľký humbuk.

A to je práve to, čo pozorujeme naprieč západnou kultúrou. „Showizácia“ a humbuk všetkého, čo je verejné, len aby sa to dalo speňažiť. Aj na večerné správy sme si zvykli v bulvárnej a príbehovej podobe. Uvážte, že dnes nie je možné viesť spravodajstvo v hlavnom vysielacom čase vo vecnej rovine. Musíte ľuďom namiesto holej informácie priniesť príbeh. Príbeh predáva. A musí byť podaný emocionálne. Nie je dôležité, ako vraždu v Hornej Dolnej vyhodnotili autority, ale čo si o nej myslí sused obete.

Tento prístup k informovaniu sa nazýva „infotainment“, čo je spojenie slov information a entertainment, teda informácia a zábava. Čím viac diváka „vtiahnete“ do príbehu, tým lepšie pre vašich sponzorov, ktorí si ochotne priplatia za reklamu v dobrom vysielacom čase. Biznis ako zvyčajne.

Áno, to je ten určujúci prvok všetkého, čo dnes hýbe našimi končinami – peniaze.

A môžeme sa len hroziť predstavy, že to nie je len vo sférach ako šport, kultúra, alebo médiá. Predať a kúpiť sa dá čokoľvek – vrátane ľudskej duše…

Prečítajte si tiež:

• Tysonovi návrat po takmer 20 rokoch nevyšiel