Status Haleyovej negatívne ovplyvnilo niekoľko faktorov, tvrdí expert. Podľa neho, i keď nie je stále jasné, či sa veľvyslankyňa zúčastnila organizácie samitu medzi Trumpom a Kim Čong-unom, alebo či na neho obdržala pozvánku, bola jej neprítomnosť na udalosti veľmi patrná. Naviac sa nezúčastnila aj ďalšieho symbolického momentu, teda slávnostného otvorenia amerického veľvyslanectva v Jeruzaleme.
Situácia Haleyovej sa dramaticky zmenila v porovnaní s minulým rokom, kedy sa jej podarilo zatieniť takých úradníkov, ako je bývalý tajomník Spojených štátov Rex Tillerson, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Herbert McMaster a minister obrany James Mattis. Zatiaľčo všetci traja boli „šedí kardináli”, Haleyová bola človekom, ktorý vedel, ako sa chovať v mediálnom priestore. Počas nedávnej obmeny personálu vo Washingtone sa ale ukázalo, že Haleyová je „zbytočným človekom” v Trumpovom tíme zahraničnej politiky.
Originalita Haleyovej sa medzitým niekomu začína zdať nechutná. I keď ako takmer nezávislá veľvyslankyňa USA v OSN niekedy nesúhlasila s Trumpom v takých otázkach ako kríza na Ukrajine a činnosť Ruska v Sýrii, postupom času začala hrať rolu psa na reťazi.
Vystupovala v OSN proti Parížskej dohode o zmene klímy, Iránskej jadrovej dohode a členstva USA v rade pre ľudské práva.
Haleyová začala verejne odporovať Trumpovi a tiež údajne informovala o svojom zámere kandidovať na prezidenta. Trump ale na jej činnosť reagoval pripomienkou, že lídrom štátu je stále on a že pokiaľ sa Haleyovej nepáči v Rade bezpečnosti OSN, tak môže byť ľahko nahradená.
„Smutná pravda spočíva v tom, že Trump na ňu už nespolieha ako na popredného odborníka v oblasti zahraničnej politiky. Na to má Pompea a Boltona,” uvádza na záver expert.